erania údajne v prospech skupiny Mikuláša Černáka, ktorého sa mal dopustiť v auguste 1997. Mojžiš však dnes vo veci nevypovedal z obáv o svoj a život jeho blízkych.
Riaditeľ Drukosu vyhlásil, že v prípravnom konaní mu "orgánmi riadenia tohto štátu nebola ponúknutá možnosť utajenia jeho totožnosti", hoci bola dôvodná obava ohrozenia jeho a života blízkych osôb. Podľa neho nie je potrebná jeho výpoveď aj preto, že "v sústave štátnych orgánov existuje dostatok informácií o celej veci." Nešpecifikoval, či ide o policajné, alebo iné orgány.
Na pojednávaní sa prečítali zápisnice z výsluchov Mojžiša a z konfrontácie s obžalovaným z prípravného konania. Vyplynulo z nich, že Mojžiš považoval návštevu Júliusa G. v auguste 1997 za vydieranie, a preto previedol svoj podiel vo firme na Spoločnosť pre chudobných a chorých. Obžalovaný tvrdil, že Mojžiša navštívil so zámerom rokovať iba o možnom lízingu na nákup technologického zariadenia pre spoločnosť, v ktorej pôsobí ako finančný riaditeľ.
Súd zrušil uznesenie o poriadkovej pokute 10 tisíc korún pre Mojžiša, ktorý sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť na pojednávaní 17. januára. Pojednávanie odročili na 7. marca, kedy by mali vypovedať ďalší svedkovia.
Júliusa G. obžalovali začiatkom roku 1998. Z dôvodu možnej zaujatosti sa prípadom zaoberal súd vo Veľkom Krtíši, ktorý trestným rozkazom odsúdil Júliusa G. na odňatie slobody desať mesiacov podmienečne. Proti tomu zainteresované strany podali odpor. Kým sa začalo ďalšie konanie, na základe sťažnosti ministra spravodlivosti Najvyšší súd SR rozhodol, že bolo porušené právo v neprospech obžalovaného.
Prípad, za ktorým údajne stála skupina M. Černáka, dostal politické pozadie a širokú publicitu. F. Mojžiš v tejto súvislosti žaloval v spore na ochranu osobnosti Slovenskú televíziu, denník Slovenská republika, vtedajšieho ministra vnútra Gustáva Krajčiho a podnikateľa Petra Novotného.
