pätovne otvorila diskusia o zmenách základného zákona štátu a tento návrh bol pripravený na schválenie až budúcemu parlamentu v novom funkčnom období.
Bývalý predseda slovenského zákonodarného zboru vyhlásil, že novela ústavy stráca zjednocovací charakter, ktorý v roku 1992 nadobudla. Vysvetlil, že prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR parlamentom bolo prezieravým aktom, ktorý nakoniec vyvrcholil vznikom samostatného štátu ako výrazu zavŕšenia emancipačných snáh slovenského národa. Oddialenie schvaľovania novely považuje za možnosť eliminovať vzájomné politické vydieranie na úkor štátu a občanov.
Pri zdôvodnení, že nie všetky medzinárodné skúsenosti z tvorby ústavy možno do našej inkorporovať, použil funkciu verejného ochrancu ľudských a občianskych práv. Na príklade inštitútu ombudsmana dokazoval, že je to duplicitný prvok v našom právnom systéme, pretože jeho právomoci, a ešte oveľa väčšie, má generálny prokurátor SR. Gašparovič súhlasil, aby bola upravená lehota na zadržanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov, za nedokonalé ustanovenie však považuje časť o rozsahu imunity poslancov. Kritizoval fakt, že po schválení novely bude mať Slovensko najvyšší počet sudcov ústavného súdu na počet obyvateľov štátu.
Ladislav Orosz pripomenul, že v zahraničí majú ústavodarnú iniciatívu predovšetkým poslanci parlamentu. Preto sa po širokej diskusii štyria poslanci rozhodli pripraviť zmenu ústavy, aby účinnejšie reagovala na potreby rozvoja štátu, jeho spravovania a na ochranu občanov. Jednoznačne odmietol útoky opozície voči časti o územných samosprávach vyšších územných celkov ako demagógiu, navodzujúcu navyše medzi obyvateľmi neodôvodený strach zo straty územnej integrity Slovenskej republiky.
