Kežmarok Kežmarský okres patrí medzi územnosprávne celky s najkomplikovanejšou sociálnou situáciou na Slovensku. Nezamestnanosť tu dosahuje bezmála 30 percent. Na tomto ukazovateli sa najvýraznejšie podieľajú rómski spoluobčania, ktorí tu podľa vedúceho odboru sociálnych vecí okresného úradu Bystríka Václava tvoria vyše 20 percent populácie. O to šokujúcejšie vyznieva informácia primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia miestnej nemocnice s poliklinikou MUDr. Martina Kopaničáka, že rómske deti tvoria už viac ako 40 percent spomedzi všetkých detí narodených v kežmarskej pôrodnici. "Počas ostatného desaťročia sme zaznamenali pokles pôrodnosti zhruba o 15 percent. Je to menej, ako predstavujú údaje za celý východoslovenský región, kde tento pokles dosiahol až 25 percent. Na druhej strane, kým v roku 1967, kedy som tu začal pracovať, bola asi len každá desiata mamička Rómka, vlani sme spomedzi 1056 novorodencov priviedli na svet až 423 Rómov, čo predstavuje 40-percentnú frekvenciu," povedal nám M. Kopaničák. Ako uviedol ďalej, zloženie novonarodenej populácie sa z roka na rok stáva čoraz viac nepriaznivejším z pohľadu dnes ešte stále "väčšinového" obyvateľstva. Podľa jeho odhadu, v priebehu nasledujúcich desiatich rokov by sa pri dnešnom populačnom raste mohlo stať, že každé druhé novonarodené dieťa bude rómske. To má prirodzene dopad na neustále zhoršovanie sociálno ekonomickej situácie v regióne. "Približne desať rokov si zaznamenávam niektoré údaje o našich rodičkách. Len päť percent rómskych matiek býva zamestnaných, iba poldruha percenta z nich má stredoškolské vzdelanie a o vysokoškolsky vzdelaných ženách sa dá hovoriť len na úrovni promile. To sa prirodzene odráža na skutočnosti, že nekvalifikované pracovné sily majú len minimálnu šancu uplatnenia sa na trhu práce," konštatoval ďalej. Prirodzene, medzi rómskymi rodičkami sa vyskytujú aj extrémne zaostalé prípady. Väčšina z budúcich matiek ignoruje pozvania do prenatálnych poradní, výsledkom čoho sú nezriedka aj smutné udalosti. Napríklad jedna žena žijúca v osade Rakúsy, čakajúca svoje ôsme dieťa, podcenila situáciu natoľko, že ju do nemocnice dopravila záchranka s masívnym krvácaním, mŕtvy plod museli lekári odstrániť z jej tela cisárskym rezom a dvojtýždňový pobyt v bezvedomí na oddelení ARO stál daňových poplatníkov podľa primárových slov 300 tisíc až pol milióna korún.
V súvislosti s aktuálnou politickou debatou na tému interupcie, sme sa ho požiadali o sformulovanie vlastného názoru na túto problematiku. "Vo všeobecnosti zaznamenávame pokles počtu umelých prerušení tehotenstva. Kým v roku 1992 sme tu urobili 243 interupcií, vlani len 71. Osobne si myslím, že nie je dobré regulovať pôrodnosť týmito zákrokmi. Dnes už na to máme vyvinuté iné prostriedky. Na druhej strane, niekedy nemáme na výber. Najmä vtedy, ak u matky zistíme genetickú indikáciu, alebo závažné zdravotné problémy," povedal nám M. Kopaničák a dodal, že prerušenie tehotenstva nie je fenoménom rómskych matiek, pretože vykonanie zákroku dnes už nie je bezplatné. Najfrekventovanejšou skupinou sú ženy nachádzajúce sa v "priemernom" resp. lepšom sociálnom postavení, pričom najčastejšou ich motiváciou je snaha o udržanie si postavenia v zamestnaní.
Autor: Robert JURIŠ, Tatranský denník © Petit Press
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
