nutné prijatie zákonov na ochranu počatých detí. Podľa neho sa totiž môže stať, že žena donosí dieťa a nebude sa chcieť oň starať.
D. Lipšic ďalej konštatoval, že slovenská legislatíva neráta s adopciou ešte nenarodeného dieťaťa. Navyše, veľmi zložitý je aj proces osvojenia si dieťaťa o ktoré sa rodičia nestarajú a raz za jeden polrok mu do detského domova pošlú pohľadnicu. Tento ich spôsob konania je podľa zákona postačujúci, aby zabránil úradom dať deti do výchovy bezdetným rodičom.
Slovenský Trestný zákon (TZ) upravuje v súčasnosti aj postih za nedovolené prerušenie tehotenstva, a to podľa paragrafov 227, 228 a 229. V prípade schválenia úplného zákazu interrupcií, by podľa Lipšica nebolo až tak potrebné prispôsobovať TZ k danej situácii.
Podľa paragrafu 227 Trestného zákona sú stíhané skutky súvisiace s napomáhaním a nabádaním na umelé prerušenie tehotenstva.
Podľa paragrafu 228 TZ môže byť stíhaný páchateľ, ktorý so súhlasom tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo ináč, ako spôsobom prípustným podľa zákonných predpisov o umelom prerušení tehotenstva. Tu je trestná sadzba odňatia slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažný trest, alebo zákaz činnosti. Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak uvedeným činom získa značný prospech, alebo spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť. Rovnako sa potresce ten, kto bez súhlasu tehotnej ženy umele preruší jej tehotenstvo.
Posledným ustanovením TZ, ktorý sa týka nedovoleného prerušenia tehotenstva, je paragraf 229. Podľa neho tehotná žena, ktorá svoje tehotenstvo sama umele preruší alebo iného o to požiada, alebo mu to dovolí, nie je pre taký čin trestne stíhaná.
