Bratislava 15. augusta (TASR) - Slovenská republika sa bude snažiť ovplyvniť negatívny postoj obyvateľstva krajín Európskej únie (EÚ) k jej rozšíreniu vlastnou propagáciou. Rozhodla o tom dnes vláda schválením koncepcie externej integračnej komunikačnej stratégie SR v členských krajinách EÚ. Na jej realizáciu vyčlení z príjmov z privatizácie 40 miliónov korún.
V rámci stratégie sa bude SR prezentovať nad rámec diplomatických vzťahov ako kandidátska krajina schopná prevziať a plniť všetky záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ. Postup ráta s oslovovaním skupín, ktoré budú môcť šíriť informácie ďalej - médií, politických kruhov, akademických komunít.
Z vyčlenených financií má osem miliónov korún pripadnúť na výrobu a distribúciu propagačných materiálov. Pôjde prevažne o informačné letáky, brožúry a publikácie zamerané na problematiku európskej integrácie, ako aj multimediálny CD ROM, ktorý bude obsahovať informácie o SR súvisiace s prístupovým procesom. Zvyšok - 32 miliónov - bude určený na projekty v jednotlivých členských krajinách únie. Ide o organizovanie okrúhlych stolov, seminárov a konferencií o integrácii, na ktorých sa zúčastnia štátni a politickí predstavitelia SR, či návštev zahraničných novinárov na Slovensku. Za realizáciu externej komunikačnej stratégie SR v členských krajinách EÚ v rámci Ministerstva zahraničných vecí SR bude zodpovedať sekcia európskej integrácie.
Prieskumy verejnej mienky v členských krajinách Európskej únie poukazujú na nízku podporu tamojšieho obyvateľstva rozširovaniu únie. Slovensko pritom otvára zoznam kandidátov, voči prijatiu ktorých sa viac respondentov vyjadrilo negatívne ako pozitívne. Najnižšia podpora procesu rozširovania je medzi obyvateľstvom Francúzska a Rakúska, nasleduje Nemecko a krajiny Beneluxu. Práve na tieto krajiny sa má slovenská komunikácia sústrediť vrátane budúcich predsedníckych štátov únie - Španielska, Dánska, Grécka a Talianska.
Kvôli nízkej podpore obyvateľstva spustila komunikačnú stratégiu aj Európska komisia a v období rokov 2000 až 2006 na ňu vyčlenila 146,75 milióna eúr. Z týchto prostriedkov však podporuje aj aktivity v kandidátskych krajinách, pre SR bolo na tento rok vyčlenených 470 tisíc eúr. Podľa Ministerstva zahraničných vecí SR, ktoré slovenskú stratégiu pripravilo, bude pri jej realizácii dôležité spolupracovať aj s krajinami Visegrádskej štvorky, ktoré podobnú stratégiu realizujú už od roku 1999.
