Žilina 16. augusta (TASR) - Každú nedeľu navštevuje František Baláž na cintoríne v Lietavskej Lúčke hrob manželky Anastázie, s ktorou prežil 33 rokov spoločného života. Spomienka na manželku a matku ôsmich detí je aj rok po jej smrti pre celú rodinu stále veľmi bolestná.
Podľa otca, Františka Baláža, sa rok od smrti jeho manželky v rómskej rodine Balážovcov nič nezmenilo. "Všetko je tak ako predtým, iba nám veľmi chýba," dodáva. Deti sa aj rok po útoku na ich spiacu rodinu budia v noci od strachu z nového útoku. Útočník spôsobil ich matke 20. augusta minulého roku smrteľné zranenia bejzbalovou palicou a niektoré z nich zranil.
Na dvore pred domom, oživuje František Baláž spomienky. "Veľmi dobrá žena to bola. Nikdy sa nesťažovala, aj keď bola veľmi chorá. Keď prišla z dialýzy zobrala tašku, išla nakúpiť, uvarila, išla po deti do školy. Keby som tisíc žien postavil vedľa seba, nenájdem takú," hovorí. Manželke vlastnoručne vymuroval hrob a obložil ho mramorom. Sedemročný trest pre útočníka na jeho rodinu nekomentuje, iba konštatuje, že život sa nedá ničím nahradiť.
Silu do ďalšieho života dodáva otcovi ôsmich detí najmä práca. Od 15. mája má živnostenský list a roboty sa podľa vlastných slov nikdy nebál, veď na rôznych miestach bývalého Československa pracoval v stavebných firmách už od svojich pätnástich rokov. Najviac mu za posledný rok pomohli podnikatelia, ktorí ho poznajú ako poctivého "pracanta". "Mám šťastie, že aj dnes sú ešte ľudia, ktorí nehádžu všetkých do jedného vreca," konštatuje. Vyzdvihuje najmä podnikateľa z Rudiny, ktorý ho momentálne zamestnáva na výkopové práce a ľudí z Bavorskej pekárne v Žiline, ktorý mu okrem iného darovali mramor na pomník pre manželku.
Zohnať prácu však dnes pre Róma nie je vôbec jednoduché. "Poznám veľmi veľa mladých Rómov, ktorí by robili a držali sa, ale vyšli zo školy a práca pre nich nie je. Dnes musia Róma poznať dlhšie a po dobrej stránke, aby dostal prácu," tvrdí Baláž.
Naďalej zostáva naklonený myšlienke odísť zo Slovenska. "Keby som nato mal, idem hneď preč. V zahraničí by som mal istotu, že keď sa mi chce robiť, robotu dostanem a nikto by ma nešiel zabiť iba preto, že som čierny," usudzuje. Po smrti manželky odísť nechcel, lebo nevedel ako celý prípad dopadne a mal záujem na tom, aby bol spravodlivo vyriešený. Pokúšal sa aj vymeniť dom, aby mohol bývať s rodinou na inom mieste. "Povedali mi, že si máme vymeniť domy medzi sebou. Ale Róm by nikdy nešiel bývať tam, kde bola smrť," dodáva manžel nebohej Anastázie.
A čo trápi otca ôsmich detí momentálne najviac? "Sirotské a vdovské mi znížili, takže z pôvodných 9700 korún dostávam teraz necelých 7 tisíc korún. Od septembra pôjde do školy ešte päť detí, preto budem mať starostí dosť. Minulý rok nám so školskou výbavou pomohol pán Figeľ, no ako to bude tento rok, neviem. Minule som kúpil sedem náplní do pier a zaplatil som 120 korún. Bude to veru ťažké," uzatvorí rozhovor František Baláž a ide na cintorín, poliať kvety na manželkinom hrobe.
mj rl NNNN TASR ponúka k materiálu aj fotografie.
