Banská Bystrica 18. augusta (TASR) - Život sa dnes podstatne zmenil pani Kataríne z Banskej Bystrice a jej synom, štrnásťročnému Matejovi a o rok staršiemu Jánovi.
Na sídlisku Rudlová-Sásova odomkla dvere trojizbového bytu, v ktorom budú bývať najmenej rok. Doteraz žili v miestností jednej banskobystrickej strednej školy. V nej sú masérske stoly, na ktorých spávali. Nedávno im tam dovolil prespávať riaditeľ. Zachoval sa ľudsky, pretože naozaj nemali kam ísť. V kotolni mali zložený nábytok, topánky, šaty... V nej pani Katarína prala, sušila bielizeň, žehlila, varila...
"Stále tomu nemôžem uveriť," uviedla dnes pre TASR pani Katarína. "Keď som včera povedala synom, že sa sťahujeme do pekného bytu s kvetmi, chladničkou, telefónom, farebným televízorom, na ktorom je možné sledovať dvadsaťštyri programov, nechceli mi uveriť. Nechápali, že sa našiel niekto, kto za nás zaplatil nájomné. Ani ja som tomu nechcela uveriť. Keď ma oslovili z Nadácie Markíza myslela som si, že mi len našli byt a nájomné si budem platiť sama. To by som si pri mojom päťtisícovom plate upratovačky dovoliť naozaj nemohla. Až keď pani Eva Černá vyplatila peniaze majiteľovi realitnej kancelárie, ktorý nám podnájom sprostredkoval a ten mi dal od bytu kľúče, uverila som, že dobrí ľudia ochotní pomôcť tým, ktorí sú v núdzi, ešte naozaj žijú," dodala šťastná žena.
Ešte predtým, než sa Katarína v roku 1992 rozviedla, odsťahovala sa od manžela z družstevného bytu. Našla si podnájom, kde mala s deťmi pokoj. Neskôr sa zoznámila s mužom, ktorému dôverovala. Vo Veľkej Lúke začali stavať dom a v ňom dve rovnaké detské izby, aby sa chlapci nehádali. Na stavbu minula všetky svoje úspory i peniaze od jej rodičov. Po ôsmich rokoch, keď už bol takmer hotový, ju ten, ktorému tak dôverovala, opustil. Jej miesto zaujala o pätnásť rokov mladšia žena, vlastne ešte len dievča, s ktorým už má dieťa. Keďže zosobášení neboli, Katarína nemá dom, ani peniaze.
Vyše roka sa pretĺkala ako mohla. Zo začiatku jej pomohol známy, ktorý jej i deťom dočasne poskytol v jeho byte jednu izbu. Neskôr asi dva mesiace bývala v byte staršej učiteľky, ktorá bola dlhšie preč a potrebovala sa postarať o kvety, papagája, psíka,... Aj táto "idylka" sa však skončila a nasledovala kotolňa a miestnosť s masérskymi stolmi. Dnes si konečne Katarína i jej synovia vydýchli. Nadácia sa zatiaľ zaviazala zaplatiť za nich nájomné na rok.
Chlapci veľmi ťažko znášali takýto život a hanbili sa pred rovesníkmi i učiteľmi. Maťko chcel dokonca vyskočiť z deviateho poschodia. Musel navštevovať psychoterapeuta a pobudol aj v psychiatrickej liečebni. Ich mama o pomoc dva razy žiadala predstaviteľov mesta pod Urpínom. Nepomohli. Listom sa obrátila na prezidentskú kanceláriu. Neúspešne. Rovnako pochodila na charite, aj u katolíckej a evanjelickej cirkvi. O pomoc písomne požiadala 26 starostov v okolí Banskej Bystrice. Iba štyria odpísali, že pomôcť jej nemôžu, ostatní ani neodpovedali. Pomohol až článok v regionálnych novinách o tom, ako s deťmi žije, ktorý spolužiaci Maťka a Jana poslali spomínanej nadácii a v liste ju požiadali o pomoc pre svojich kamarátov a ich mamu. Stalo sa - a ako povedala Eva Černá - je to ich zásluha že sa o Kataríne, Maťkovi a Janovi dozvedeli a mohli im pomôcť.
