polovičné odvody v porovnaní s návrhom ministerstva práce, na úrovni troch až štyroch percent. Súčasne žiadajú, aby zákon uvalil na správcovské spoločnosti trestnoprávnu zodpovednosť, zaviazal ich mandátnymi zmluvami a ich vedúcich majetkovým ručením. Ako zdôraznil, avizovaná prípadná záruka štátu za poistné fondy je totiž opäť len zárukou prostriedkami daňovníkov, ktorí ale už raz poistné zaplatili.
Odborári budú tiež žiadať postupné zvyšovanie minimálnej mzdy po príklade krajín EÚ, kde sa pohybuje na úrovni 55 až 60 percent priemernej mzdy. V prípade SR to je teraz hladina 8100 Sk, ale pre začiatok by sa mohla tripartita dohodnúť na úrovni okolo 7000 Sk, ktorá by sa pravidelne valorizovala. Odborári rátajú s tým, že by sa súčasne upravil výpočet rôznych dávok viazaných na výšku minimálnej mzdy.
Machyna zdôraznil, že hrubý domáci produkt v stálych cenách už dosiahol úroveň z roku 1989, ale reálne úroveň priemernej mzdy zaostáva za vtedajšou o 16,8 percenta. Ako podotkol, zamestnávatelia "tak už sú na svojom", ale zamestnanci nie. Pritom priemerná mzda vo firme, kde je odborová organizácia, je asi o osem percent vyššia než v porovnateľnej firme bez odborov. Pripomenul, že odborári akceptovali problémy vyplývajúce z ekonomickej transformácie a uspokojili sa s valorizáciou pod úrovňou inflácie, v súčasnosti to však už nie je opodstatnené. Zdôraznil, že produktivita práce rástla rýchlejšie ako mzdy. Odhadol, že na základe parity kúpnej sily zodpovedá priemernému zárobku v EÚ mzda v SR okolo 25 000 Sk.
