Bratislave v diskusii s občanmi. V EÚ podľa neho nefungujú takéto bloky, ale vytvárajú sa podľa potreby. Visegrádska štvorka bola pre Slovensko významná, keď sa po roku 1998 vracalo z izolácie. Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko si teraz musia zadefinovať, čo od spolupráce vo V4 očakávajú.
Korčok, ktorý zastupuje vládu v Konvente o budúcnosti Európy, potvrdil, že Slovensko bude trvať na svojom komisárovi po vstupe do EÚ. Ako reálny sa ukazuje návrh, podľa ktorého majú mať všetky štáty po jednom komisárovi najmenej do roku 2009, kedy sa skončí funkčné obdobie Európskej komisie, volenej v budúcom roku. Pri rotujúcom predsedníctve, naopak, musíme byť pripravení na kompromis – prezidenta alebo predsedu Európskej rady, čo chcú veľké štáty. Korčok považuje za prijateľný návrh Veľkej Británie, aby mal tento nový funkcionár len koordinačnú úlohu. Voliť ho bude Európska rada, teda hlavy štátov a vlád všetkých členov únie.
Nezvratný je tiež podľa neho trend k väčšinovému rozhodovaniu v zahraničnej a bezpečnostnej politike, kde doteraz platilo právo veta. Korčok tejto zmene nie je naklonený. Verí však, že členovia budú mať možnosť "konštruktívneho zdržania sa", keď sa k pozícii EÚ nepridajú. Spolu s Britániou rozhodne odmietame úvahy predsedu Konventu Valéry Giscarda d´Estaigna, aby únia rozhodovala kvalifikovanou väčšinou aj o priamych daniach. Takýto postoj budeme mať aj na Medzivládnej konferencii, uviedol. Konferencia má v ďalšom polroku definitívne rozhodnúť o ústavnej zmluve - a tým aj o budúcej podobe rozšírenej únie.
