Do potratovej vojny medzi ANO a KDH vstúpili už aj ich registrovaní partneri. V otázke podpory interrupčnej novely vyhoveli SDKÚ a SMK názoru Pavla Ruska, ktorý požadoval „držať a fixovať stav, ktorý bol, keď podpisovali koaličnú zmluvu“. Takže nemohli urobiť nič lepšieho, než podporiť nesúhlasné stanovisko KDH.
Vyhláška je totiž vyhláška a zákon je zákon. Ak chce niekto povýšiť vyhlášku na zákon, čo sa deje v prípade návrhu ANO, tak právny stav nefixuje, ale mení. Možnosť vykonať interrupciu aj po 12. týždni gravidity dnes nie je na Slovensku uzákonená – po schválení novely by ale bola. A to je závažná zmena.
Nielen o vyhláške, ale o samotnom zákone o umelom prerušení tehotenstva práve rozhoduje Ústavný súd. Načo predkladať novú legislatívu pred jeho výrokom, keď po verdikte vznikne nový ústavný stav, ktorý dnes nepoznáme? Prezumpcia protiústavnosti vyhlášky, ktorá je argumentom ANO, nemôže byť dôvodom na „odstránenie právneho vákua“, keďže „vákuum“ nemôže nastať pred verdiktom Ústavného súdu. Až sa výrok zrodí, nadíde čas novelu nastoliť na skrátené konanie. Samozrejme len v prípade, ak nebude v rozpore s odpoveďou súdu na principiálnu otázku, na ktorú sa pýta podanie 31 poslancov (teda nielen KDH): Je, či nie je v súlade s Ústavou SR kompletne celá zákonná úprava umelého prerušenia tehotenstva?
Slovenské interrupčné zákonodarstvo sa od väčšiny Európy veľmi nelíši v obsahu, úplne zásadne ale v spôsobe vzniku. Naša úprava pochádza z obdobia neslobody, čiže účinkuje bez prirodzenej demokratickej legitimity a je teda – geneticky poškodená. Naopak, západné potratové normy sú výsledkom obrovských diskusií a odvodené z výkladov miestne príslušných ústavných súdov. O to beží dnes aj u nás. Diskutujme, ale do výroku Ústavného súdu neznásilňujme zákony ani politických partnerov. PETER SCHUTZ
