val - "nemôžeme hovoriť o tom, že kampaň splnila svoj účel, mala chyby". Nízku účasť na referende mohli podľa Ruska ovplyvniť aj "reformné snahy vlády". Treba počkať na to, ako vláda vyhodnotí predrefedovú kampaň, keďže bola jej kampaňou, povedal.
Neúspechy kampane nemožno "hodiť na hlavu jedného človeka", konštatoval o zodpovednosti vicepremiéra pre európsku integráciu Pála Csákyho (SMK) šéf ANO. Predseda poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície (SMK) Gyula Bárdos s Ruskom nesúhlasí a tvrdí, že referendum bolo úspešné. Chyby podľa Bárdosa boli, ale podstatné je, že referendum bolo prvým platným referendom v SR. "Boli aj predstavitelia, ktorí hovorili, áno treba ísť ale...," a podľa Bárdosa nerobili to, čo mali. "Stranícke záležitosti sa dali nad záujmy všetkých občanov SR," konštatoval.
Súčasná diskusia by sa podľa Ruska mala venovať najmä podmienkam, za akých SR vstúpi do EÚ. Podľa lídra ANO je nutné posilniť domácu ekonomiku, znížiť obrovský počet úradníkov a sústrediť sa na to, ako získať, čo najviac prostriedkov z povstupovej pomoci. Aj podľa podpredsedníčky Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) Zuzany Martinákovej musia politici venovať pozornosť hlavne tomu, o čom sa v referende rozhodlo. Mrzí ju, že sa diskutuje viac o kampani než o budúcnosti Slovenska. Za SDKÚ je však presvedčená, že robili normálnu politickú kampaň. "Upozorňovali sme od začiatku, že tu nejde o vládu," uviedla. Ľutuje, že niektoré politické subjekty opozície vnímali predreferendovú kampaň ako kampaň vlády a využili ju na jej kritiku. Martináková odmietla tvrdenie podpredsedníčky opozičnej Komunistickej strany Slovenska (KSS) Dagmar Bollovej, že vládne strany počas kampane neinformovali o nevýhodách vstupu SR do EÚ. Kampaň podľa Martinákovej informovala aj o nevýhodách i slabých stránkach SR. V diskusii to potvrdil aj šéf poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos.
Bárdos oponoval Bollovej, ktorá označila viac ako 52-percentnú účasť na referende za mizernú, a pripomenul menej ako 50-percentnú účasť v maďarskom referende. Upozornil zároveň, že prieskumy hovorili o asi 40 percentách tých, čo boli rozhodnutí zúčastniť sa na referende a približne o 30 percentách respondentov, ktorí tvrdili, že k referendovým urnám asi pôjdu. Spojenie týchto dvoch čísel bolo podľa neho chybou.
