Bývalý predseda KDH už v roku 1991 vyhlásil, že po komunizme musí byť porazený aj liberalizmus a že cirkev „musí tento zápas podstúpiť v záujme skutočných ľudských hodnôt“. Od čias Henryho de Brectona, ktorý zomrel v roku 1268, sa liberalizmus spája s názorom, že jednotlivec disponuje právami, ktoré musí rešpektovať každá vláda. V demokratickej spoločnosti vytvára liberalizmus spoločensky tolerovateľný rámec, v ktorom má každý možnosť i právo, aby hľadal a vyznával také hodnoty, ktoré považuje za skutočné. Problém s liberalizmom preto majú najmä ľudia, ktorí sa domnievajú, že lepšie ako ostatní vedia, ktoré hodnoty sú skutočné, a nemôžu sa zmieriť s tým, že ich zvyšok spoločnosti tak nevníma.
František Mikloško vo svojej knihe opísal, ako sa predseda Čarnogurský snažil Jánovi Pavlovi II. naznačiť, že by mal vydať encykliku proti liberalizmu. Vtedy od pápeža počul, že „cirkev v prvom rade svojou existenciou a pôsobením musí stavať hrádzu mravnému nihilizmu“. Každá „skutočná hodnota“ sa v modernej spoločnosti môže presadzovať a uplatňovať iba v otvorenej súťaži s inými, to je podstata liberalizmu a to je aj dôvod, prečo bol voči nemu taký kritický Čarnogurský a teraz aj Palko. Podľa nich je už dávno známe, ktoré hodnoty sú skutočné. Ako povedal Palko, štruktúra, ktorá nie je schopná prijať kresťanskú civilizačnú tradíciu, „nemôže byť dobrým štátom“. Na rozdiel od liberalizmu, ktorý predpokladá, že „každý jednotlivec má byť slobodný a má si vyberať svoju cestu životom“, Palko predpokladá, že správna cesta nám bola daná a problém spočíva iba v tom, ako na ňu dostať všetkých.
Podľa podpredsedu KDH koaliční partneri v spore s ním určite ustúpia, „lebo nie sú všetci takí dogmatici ako my kádeháci“. Z čias, keď boli takými dogmatikmi všetci, sa ľudia dostali aj vďaka liberalizmu.
