BRATISLAVA - Nízke platy podľa všetkého najviac odrádzajú mladých ľudí od úmyslu zamestnať sa v štátnej správe. Mzdy sa v nej odvíjajú od dĺžky praxe, ktorú mladí ľudia nemali kde získať. Úrad pre štátnu službu sa tomuto spôsobu odmeňovania rozhodol spraviť rázny koniec. Úrad navrhuje, aby sa pri odmeňovaní štátnych zamestnancov od posudzovania odbornej praxe upustilo. Predseda úradu Ľubomír Plai tvrdí, že by sa malo dosiahnuť spravodlivejšie odmeňovanie „za zásluhovosť a dosahované výsledky“.
Veľkou zmenou je návrh, aby tzv. definitívu mohol dostať aj úradník, ktorý neuspel na kvalifikačnej skúške.
Od povinnosti skúšku úspešne vykonať však nebudú oslobodení tí, od ktorých sa požadujú osobitné kvalifikačné predpoklady.
Úrad zároveň navrhuje zmeny, ktoré by úradníkov mali obrať o viaceré z výhod. Navrhuje sa zrušiť odchodné i príplatok k dôchodku. Príplatok k dôchodku Plai vzhľadom na dôchodkovú reformu pokladá za nesystémový prvok. „Ďalším dôvodom navrhovanej zmeny sú nároky tohto inštitútu na štátny rozpočet,“ priznáva.
Zrejme najviac diskusií v parlamente vyvolá návrh, aby bol výpočet faktorov, za ktoré úradník či uchádzač o prácu v štátnej správe nesmie byť diskriminovaný, doplnený o sexuálnu orientáciu. Je možné, že novelu zákona o štátnej službe stihne rovnaký osud ako novelu Zákonníka práce, kde poslanci zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie obišli ustanovením, že zamestnávateľ sexuálnu orientáciu zamestnanca nesmie zisťovať.
Pavol Minárik z KDH, ktorý ustanovenie do zákonníka navrhol, si myslí, že v prípade zákona o štátnej službe je situácia iná. „Nediskriminácia štátom je úplne bezproblémová, pretože ak niekto musí dodržiavať ústavu a iné platné predpisy, tak je to štát. Tam už je to zakotvené, bez akejkoľvek debaty,“ tvrdí.
Ani tentoraz preto nevidí dôvod na to, aby sa v zákone o štátnej službe „musela táto formulácia uvádzať“. „Tam nie je množstvo iných dôvodov, na základe ktorých by to (diskriminácia – pozn. red.) nemohlo byť robené,“ dodáva.
JOZEF ČAVOJEC
