, v súčasnosti registrujú 80 žiadostí o medzinárodnú adopciu slovenských detí, z toho pre 40 už vybrali rodinu, ktorá je s nimi v kontakte. Problém podľa nej spočíva v tom, že na Slovensku sa o medzištátnej adopcii môže uvažovať len u tých detí, ktoré nebolo možné umiestniť v slovenských rodinách. "Tento proces je na Slovensku veľmi zdĺhavý, preto mnoho detí stráca reálnu šancu dostať sa do rodiny v zahraničí. Záujem je totiž len o deti maximálne päťročné," dodala.
Podľa podpredsedníčky parlamentu a členky výboru pre sociálne veci a bývanie Zuzany Martinákovej, by mal byť proces medzištátnej aj vnútroštátnej adopcie pružnejší a mali by sme mobilizovať všetky mechanizmy, ktoré by mu napomohli. "Ak uznávame filozofiu, že pre dieťa je najlepšie vyrastať v plnohodnotnej rodine, potom by sme mali do budúcna preferovať osvojovanie si detí, namiesto detských domovov," dodala. Dôležité však je, aby na tento proces veľmi prísne a pozorne dozeral štát, pretože "neposlúži veci, ak by v čo len jednom prípade došlo k zneužitiu alebo obchodovaniu s dieťaťom".
Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže je štátnym orgánom, ktorý priamo vykonáva medzinárodné dohovory týkajúce sa práv detí. Okrem medzištátnych osvojení pôsobí aj v oblasti vymáhania výživného a medzinárodných únosov detí. Podľa Mátejovej centru napriek personálnym aj finančným problémom agenda každoročne stúpa. V roku 2002 sa jeho pracovníkom podarilo vymôcť vyše 11 miliónov korún od neplatičov výživného na deti. "Čoraz častejšie sa tiež objavujú prípady, keď slovenské matky s dieťaťom po rokoch opustia otca v zahraničí a vrátia sa na Slovensko. Dostávame potom žiadosti o právne zastupovanie pred súdom od nespokojných otcov," vysvetlila Mátejová. Ako dodala, dieťa má právo vyrastať v krajine, kde strávilo väčšinu svojho života.
