SME

Na vysvedčení vlády sú skôr horšie známky

V tomto príspevku využívame dáta najmä z výskumu Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) a Inštitútu pre verejné otázky v Bratislave (IVO), v spolupráci s agentúrou FOCUS (február 2003, reprezentatívna vzorka 1862 dospelých obyvateľov), ale aj z in

Prvé mesiace (1)

ých výberových zisťovaní IRI a IVO, ako aj z volebnej štatistiky. Nie je o prvom období dieťaťa po narodení, ale o tom, ako slovenská verejnosť vidí aktérov politiky a ich výkon v prvých mesiacoch po parlamentných voľbách a vytvorení novej vlády. Pôjde o normálnu politiku i normálnu verejnosť, pokiaľ za normálne považujeme to, čo sa bežne vyskytuje. Príspevok bude nabudúce pokračovať tým, ako slovenská verejnosť hľadí na reformy.

Spokojnosť s výsledkami volieb?

Vládna koalícia, ktorá vznikla na základe volebných výsledkov, určite nebola veľkou časťou verejnosti vysnívaná. Štyri mesiace pred voľbami, v máji 2002, len necelá štvrtina výskumnej vzorky z dospelej populácie vyhodnotila ako výhľadovo dobrú možnosť, zostavenie vlády práve tými stranami, ktoré ju neskôr, po voľbách aj naozaj zostavili.

SkryťVypnúť reklamu

Počítajúc medzi všetkými zapísanými (teda nie iba zúčastnenými a hlasujúcimi) voličmi, získali strany neskoršej vládnej koalície nakoniec väčšiu podporu, než to signalizovali májové odpovede. Možno predpokladať, že to bolo spôsobené posunom od emocionálneho hodnotenia k uvážlivejšiemu výberu z ponúkajúcich sa možností.

Zatiaľ čo v porovnaní s májovými zisteniami (2002) samotné voľby priniesli zvýšenie podpory stranám budúcej vládnej koalície, v časovom rade parlamentných volieb po roku 1989 bola táto podpora mimoriadne nízka. Vládna koalícia zostavená po voľbách 2002 z SDKÚ, SMK, KDH a ANO dosiahla v tomto časovom rade najnižšiu priamu podporu: len 29,4 % z dospelej populácie. Koalícia pritom získala 78 poslaneckých mandátov. Že strany získali nadpolovičný počet poslaneckých mandátov pri dosť nízkej podpore verejnosti, bolo spôsobené pomerne nízkou volebnou účasťou (ako nízka sa javí v časovom rade - inak to ale je, keď ju porovnávame s volebnou účasťou vo viacerých okolitých krajinách) a veľkým prepadom hlasov pre strany, ktoré nedosiahli požadované minimum na vstup do parlamentu (HZD, PSNS a SNS, ale aj SDA, SDĽ a i.).

SkryťVypnúť reklamu

Voliči strán neskoršej koalície im odovzdali svoje hlasy často s väčšími-menšími výhradami, teda s akýmisi „kritickými pripomienkami“, a podiel takýchto „voličov s výhradou“ bol väčší ako medzi voličmi neskoršej opozície.

Spokojnosť s výsledkami volieb bola v októbri 2002 širšia ako voličská báza podpory. Znamená to, že spokojní boli aj viacerí z tých, ktorí svoje hlasy koaličným stranám nedali. Významný bol tiež fakt, že počty spokojných prevýšili počty ľudí opačne naladených. Znamená to, že vládna koalícia síce začínala s pomerne úzkou volebnou podporou, ale nie proti rozšíreným nepriateľským postojom. Ostatne, pre Slovensko je všeobecnejšie typické silné (pritom ale menšinové) zastúpenie indiferentných postojov a absencia názorov.

Do februára 2003 sa obraz zmenil, slabú prevahu spokojnosti nad nespokojnosťou vystriedala dobre známa dominancia nespokojnosti, aj keď tá ešte v danom momente nebola majoritná. Hoci položená otázka v dvoch porovnávaných výskumoch bola identická, odpovedajúci nehovorili o tom istom. V prvom prípade sa vyjadrovali len k rozdeleniu hlasov, poslaneckých mandátov a k zostaveniu vládnej koalície, v druhom prípade k výsledkom volieb v podobe správania vládnej koalície a jej rozhodnutí.

SkryťVypnúť reklamu

Tri skupiny občanov prejavili vo februári 2003 typické hodnotenia: medzi voličmi koaličných strán ešte stále pomerne najčastejšou bola spokojnosť (aj keď výrazne klesla), medzi priaznivcami opozície ešte zosilnela dominanta nespokojnosti a medzi nevoličmi prevažovali akési stredové hodnotenia, iba málo ale prevažovali nad nespokojnosťou. Všetko to, samozrejme, s výhľadom narastania kritickosti, ako nás učí skúsenosť s fázami volebného cyklu.

Politicky najzaujímavejšou je však asi otázka, ktorú dokážeme sformulovať, ale nie zodpovedať. Aký podiel na náraste negatívnych hodnotení (a poklese pozitívnych) majú rozhodnutia, za ktorými si koalícia stojí, pretože podľa jej názoru urobené museli byť, a aký podiel majú všetky chyby, nešikovnosti, „politické preklepy“, ale aj partikulárne stranícke kroky vedené proti iným koaličným stranám?

SkryťVypnúť reklamu

Ako vidia smerovanie krajiny

Celkové hodnotenie diania a zmien v krajine po voľbách 2002 je naplnené predovšetkým výhradami. Opak sa vyskytuje zriedka, predsa sme však príklad našli, je spred štyroch rokov, z podobnej fázy volebného cyklu. Časové porovnanie ukazuje výrazné rozdiely. Štyri mesiace po voľbách 1998 totiž ešte prevažoval súhlas so smerovaním krajiny a zosun podpory začal až neskôr.

Vo výskume z januára 1999, ale ešte väčšmi štyri roky neskôr, vidíme veľkú rozdielnosť medzi pohľadmi priaznivcov vládnej koalície a na druhej strane opozície. To je, samozrejme, neprekvapujúce zistenie, zaujímavejšia je konkrétna hĺbka tejto priepasti - vo februári 2003 bola naozaj značná. Dôležitá je tiež identifikácia pozície nevoličov: v oboch výskumoch sa ukázalo, že sú aj v tomto ohľade podstatne bližšie názorom priaznivcov opozície, než vládnej koalície; na rozdiel od januára 1999 vo februári 2003 v tejto skupine už výrazne dominovali negatívne hodnotenia smerovania krajiny.

SkryťVypnúť reklamu

Prevaha odmietavých postojov verejnosti je pre vládu nepríjemná, väčšia kritickosť v porovnaní so začiatkom roku 1999 varovná. Jedno i druhé je však pravdepodobne výsledkom nie iba pomerne úzkej východiskovej sociálnej bázy podpory, ale aj razantnejšej zmeny sociálnych a ekonomických podmienok v spoločnosti, keď „balíček“ z januára 2003 bol pre verejnosť najviditeľnejším a najcitlivejším prejavom „smerovania“. Komparatívna razantnosť je síce indikátorom reformnej vôle vlády, sama osebe ale ešte nie je dôkazom najlepších reformných riešení.

A hoci je známe, že veľká časť verejnosti neocení reformné zásahy, ktorých bolestivosť pocíti sama na sebe, nesmie to slúžiť ako zdôvodnenie, že treba len veľa „rezať“, málo vysvetľovať a nevšímať si „krik“. Súčasťou každej „rezortnej“ reformy má byť premyslená predstava, ako sa vyhnúť krokom, ktoré nie sú nevyhnutné a vyvolajú odpor verejnosti, taktiež ako s verejnosťou komunikovať, a to vrátane dôležitých skupín v nej.

SkryťVypnúť reklamu

Hodnotenie krokov vlády

Do negatívneho vnímania spoločensko-politickej situácie niekoľko mesiacov po parlamentných voľbách zapadlo aj hodnotenie dôležitých aktérov politickej moci - vlády, ministrov, premiéra, prezidenta či vládnej koalície a parlamentnej opozície. Charakteristické je, že až 60 % opýtaných nevedelo nájsť žiadny pozitívny krok v doterajšej činnosti vládneho kabinetu. Medzi zostávajúcou časťou respondentov bola za najpozitívnejší krok označovaná integrácia a zahraničná politika (25 %). Iba malá časť ľudí uvádza ako pozitívny krok najdôležitejšiu časť vládneho programu - ekonomické a sociálne reformy (8 %). Úplne marginálne zostali v očiach verejnosti také kroky ako zostavenie vlády, znižovanie byrokracie a administratívy, opatrenia v legislatíve a súdnictve, či boj s korupciou a kriminalitou.

SkryťVypnúť reklamu

Podstatne jasnejšie majú ľudia v tom, čo vláda (podľa nich) robí zle. Ekonomické a sociálne reformy vybralo za chybný krok až 50 % opýtaných. V čase výskumu (február 2003) rezonovala aj medzinárodná situácia - zahraničnú politiku vlády v súvislosti s podporou amerického postupu voči Iraku odsudzovalo ďalších 12 % opýtaných.

V prípade hodnotenia školskými známkami by na vysvedčení dostala vláda prevažne horšie známky - trojku by vláde udelilo 29 % opýtaných, štvorku 31 % a päťku 24 % opýtaných. Priemerná školská známka vlády by tak dosiahla hodnotu 3,7.

Averzia voči všetkému, čo ľuďom pripomína politiku, je značná. A tak nie iba vláda, ale aj vládna koalícia, premiér, opozícia, ba aj prezident získali od verejnosti citeľne negatívne hodnotenia. Stalo sa to v tom istom čase, keď zo zahraničia nie iba od politikov, ale aj odborníkov prichádzajú hlasy vysoko oceňujúce smer a veľkosť zmeny na Slovensku, ku ktorej došlo v priebehu pomerne krátkeho času.

SkryťVypnúť reklamu

Prívržencom koalície je vlastné kritické posudzovanie aj „vlastných“. Ešte viac výhrad potom prejavili k pôsobeniu prezidenta a obzvlášť - pochopiteľne - opozície. Naproti tomu priaznivci opozície boli voči „svojim“ benevolentnejší a túto ušetrenú kritickosť „premiestnili“ na vládnu koalíciu, vládu SR a najmä na premiéra. Rozdiel v hodnotení „našich“ a „tých druhých“ bol medzi priaznivcami opozície výrazne väčší, než medzi stúpencami koalície.

Prezident ako konkrétny človek s nadstraníckym postavením získal pomerne kritické hodnotenie od prívržencov koalície, ešte kritickejšie ale od priaznivcov opozície a od nevoličov.

Ohodnotenie výkonu jednotlivých koaličných strán

„Najsmerodajnejšie“ hodnotenie pôsobenia koaličných strán prichádza od samotných prívržencov koalície. Oni boli najkritickejší k pôsobeniu ANO a najpriaznivejšie hodnotili SMK. Hodnotenie bolo ovplyvnené aj početnosťou prívržencov jednotlivých strán, keďže sa dá predpokladať, že tí na „svojich“ pozerajú priaznivejšie, než na prívržencov ostatných koaličných strán. Keby ale v tom bolo celé vysvetlenie, najlepšia známka by nemohla patriť SMK.

SkryťVypnúť reklamu

Na pôsobenie štyroch strán v rámci koalície sa viažu aj dve ďalšie, inak formulované otázky. Tentoraz nešlo o „známkovanie“, ale o výber tej strany, ktorá koalícii najväčšmi prospieva, ako aj takej, ktorá - opačne - spôsobuje v koalícii najviac problémov. Priaznivci koalície tu najčastejšie pozitívne vyzdvihli najsilnejšiu stranu, SDKÚ, a to tesne pred SMK.

Ako „najproblémovejšiu“ stranu vidia ANO a s odstupom za tým KDH, čo sú strany, ktoré spomedzi koaličných získali najmenej voličských hlasov. Treba tiež vidieť, že v čase výskumu boli živými témy, ktoré otvoril Pavol Rusko - ako sledovanie a odpočúvanie - a ktoré rýchlo prerástli do jeho zápasu proti ministrovi Palkovi.

Pre zaujímavosť si môžeme všimnúť aj hodnotenia priaznivcov opozície. Pochopiteľne, tých väčšmi oslovila otázka, ktorá z koaličných strán najväčšmi škodí, a kontext koalície mal pre nich zanedbateľnú platnosť. Pozoruhodne sa do negatívneho popredia dostala strana ANO spolu s najsilnejšou koaličnou stranou SDKÚ, ktorá priťahuje pozornosť priaznivcov opozície najmä ako strana premiéra Dzurindu. Zaujímavé a významné je i to, čo v popredí nie je, hoci by sme to očakávať mohli: prívrženci opozície neboli tentoraz „vysadení na Maďarov“.

SkryťVypnúť reklamu

Hodnotenie členov vlády

Podľa hodnotení, ktoré získali jednotliví členovia vlády od prívržencov koalície, opozície a ostatných, možno medzi členmi vlády rozlíšiť päť skupín.

Eduard Kukan a Daniel Lipšic boli vo februári 2003 jedinými členmi vlády, ktorí získali väčšinové či aspoň prevažné uznanie od všetkých troch skupín hodnotiacich.

Vladimír Palko a Ivan Mikloš, v citeľne menšej miere aj Ivan Šimko, vyvolávali výrazne odlišné hodnotenia v skupinách: súhlas medzi priaznivcami koalície, odmietanie medzi stúpencami opozičných strán a tiež medzi nevoličmi (posledné neplatilo pre I. Šimka).

Pál Csáky a László Miklós získali väčšinovú aprobáciu v koaličnom prostredí, v jednej alebo aj v dvoch ďalších skupinách sú ale najčastejšie neznámi.

SkryťVypnúť reklamu

Ľudovít Kaník, Pavol Prokopovič a Rudolf Zajac predstavujú trojicu ministrov, ktorí vzbudili vo všetkých prostrediach - teda aj v koaličnom - najčastejšie nesúhlas. Aj keď od prostredia k prostrediu je tento nesúhlas citeľne rozdielny, dominuje vo všetkých troch prostrediach. Minimálne Zajac a Kaník sa pritom stali známymi razantnými reformnými predstavami i prvými krokmi. Táto súvislosť je neprehliadnuteľná. Bolo by, samozrejme, zlé, keby sa takéto hodnotenia zo strany verejnosti stali jediným posúdením ministrov. Bolo by ale takisto zlé, keby si reformne ambiciózni ministri vyvodili pre seba záver, že názory verejnosti si netreba vôbec všímať, prípadne dokonca, že čím je kritika zo strany verejnosti väčšia, tým lepšie, tým väčšie je uznanie ich reformnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Konečne, Robert Nemcsics, Rudolf Chmel , László Gyurovský, Zsolt Simon a Martin Fronc predstavujú zaujímavú skupinu: spája ich to, že v očiach priaznivcov tak koalície, ako aj opozície, ba i nevoličov boli najčastejšie neznámi. Súvisí to akiste s konkrétnym rezortom, uskutočňovanými či neuskutočňovanými aktivitami, štýlom vystupovania, menšou pozornosťou médií, ako aj s absenciou škandálov („zatiaľ“). Nedá sa povedať, že by to samo osebe bolo zlé alebo dobré.

Vysvedčenie vlády

Hodnotená Priemerná známka Priemerná
skutočnosť: od prívržencov… známka
koalície opozície od ostatných od celej vzorky
Politika vládnej koalície 2,9 4,2 3,8 3,9
Pôsobenie vlády SR 2,8 4,2 3,8 3,8
Politika parlamentnej opozície 3,6 2,9 3,5 3,8
Pôsobenie predsedu vlády 2,9 4,3 3,9 3,9
Pôsobenie prezidenta 3,3 3,6 3,7 3,7

Autor: VLADIMÍR KRIVÝ Sociologický ústav SAVMARIÁN VELŠIC Inštitút pre verejné otázky

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 633
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 537
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 821
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 013
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 994
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 653
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 223
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Futbalisti FK Humenné.

Domáci Považania inkasovali tri góly v úvodnom polčase.


TASR
Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


Larry Lloyd.

Po skončení v Nottinghame pôsobil ako hrajúci tréner vo Wigane, ktorý dostal zo štvrtej do tretej ligy.


TASR
Slovenské reprezentantky na turnaji 1-A divízie MS v hokeji žien 2023.

Šampionát v Rige štartuje už v nedeľu, prvý duel odohrajú proti domácemu tímu.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu