Bratislava 29. mája (TASR) - Slovensko spolu s ďalšími menšími členskými a pristupujúcimi krajinami Európskej únie (EÚ) nesúhlasí s plánom vytvoriť funkciu stáleho prezidenta Európskej rady a zmenšiť počet členov Európskej komisie. Pokiaľ v návrhu ústavnej zmluvy EÚ nebudú nijakým spôsobom zohľadnené priority týchto krajín, budú sa spoločne snažiť presadiť do konečného návrhu, ktorý pripravuje Konvent o budúcnosti Európy, alternatívne riešenia. Členov integračného a zahraničného výboru NR SR o tom dnes informoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR a zástupca vlády v európskom konvente Ivan Korčok.
"Ak väčšie krajiny chcú mať prezidenta Európskej rady, je to alternatíva číslo jedna, alternatíva číslo dva je, aby bolo zachované rotujúce predsedníctvo," povedal Korčok. Podobne by sa popri variante zmenšiť počet členov EK na 15 mala objaviť aj alternatíva zachovať v rozšírenej 25-člennej EÚ princíp jedna krajina-jeden komisár. Na takomto postupe sa v stredu vo Viedni zhodli vládni zástupcovia v konvente zo Slovenska, Rakúska, Fínska, Českej republiky, Slovinska, Estónska, Litvy a Lotyšska.
Vytvorenie funkcie prezidenta EÚ by podľa Korčoka malo potenciál zásadným spôsobom naručiť "krehkú rovnováhu" medzi Európskou radou, Európskym parlamentom a EK. Podobný názor vyslovil člen konventu a predseda Zahraničného výboru NR SR Ján Figeľ. Naopak druhá zástupkyňa parlamentu v konvente Irena Belohorská konštatovala, že opozičné HZDS súhlasí s funkciou európskeho prezidenta, pričom na vec sa treba podľa nej pozerať z hľadiska reálnej potreby manažovania celku, a nie zachovávania privilégií.
Plenárne zasadnutie konventu bude o ucelenom návrhu ústavy rokovať tento piatok a sobotu. Konečný návrh má konvent predložiť 20. júna na summite v gréckom Solúne.
Korčok a Figeľ členov parlamentných výborov ubezpečili, že záverečný mandát na nasledujúcu medzivládnu konferenciu o inštitucionálnych reformách EÚ dá slovenskej vláde parlament.