ozhovore pre agentúru SITA povedal predseda Zahraničného výboru NR SR Ján Figeľ. Celkové negatívne dopady na medzinárodné vzťahy sú podľa neho evidentné z toho, že zákonom sa museli zaoberať aj medzinárodné inštitúcie ako je Benátska komisia, Rada Európy či Európska komisia.
"Ide o veľmi citlivú problematiku a spôsob, akým je riešená, nie je v súlade ani s medzinárodným, ani s európskym právom," skonštatoval Figeľ. Zdôraznil, že zákon môže byť aplikovateľný len v spolupráci a so súhlasom zainteresovaných krajín. "V Slovenskej republike platia a budú platiť iba zákony schválené Národnou radou SR a tie medzinárodné dohody, ku ktorým Slovensko pristúpilo," dodal Figeľ.
Za jediný priestor a účinný nástroj pre dvojstranné riešenie menšinovej problematiky vrátane podpory kultúry a zachovania identity menšín považuje šéf zahraničného výboru bilaterálnu základnú zmluvu z roku 1995. Tvrdí, že ak Maďarská republika potrebuje robiť ďalšie úpravy v podpore maďarskej komunity na Slovensku, mala by o tom so Slovenskom rokovať a hľadať spoločné riešenie. "Jednostrannosť nie je európsky spôsob pre podporu menšinovej problematiky," zdôraznil Figeľ. Osobne si nevie predstaviť, že by sa na území Slovenskej republiky aplikovali cudzie zákony bez jej súhlasu.
"V tejto chvíli je dôležité, aby maďarská vláda so Slovenskom oficiálne komunikovala o obsahu normy, ktorú schválila." Takýto zákon podľa Figeľa nemôže platiť vo vzťahu ku krajinám EÚ. "Maďarská republika si ho prípadne môže zachovať vo vzťahu k štátom mimo rámca EÚ, ako sú Chorvátsko, Ukrajina, Rumunsko a Únia Srbska a Čiernej hory," pripustil.
