ni (SKD). Ide o prvé podujatie tohto druhu zložené z mnohých spoločných aj regionálnych náboženských i spoločenských akcií. “Robíme to, lebo cítime našu spoluzodpovednosť za Európu, ktorá – hádam ako nikdy predtým v dejinách – začína spolu rásť k jednote,” píšu biskupi a pripomínajú, že počet zúčastnených krajín môže pripomínať osem uhlov starokresťanských krstiteľníc a s nimi súvisiace kresťanské korene Európy.
Biskupi Slovenska, Poľska, Česka, Maďarska, Rakúska, Slovinska, Bosny a Hercegoviny a Chorvátska pripomínajú pozitívne aj negatívne postoje obyvateľov svojich krajín k európskej integrácii. “Mnohí vidia v budúcej Európe nádej, iní vnímajú skôr nebezpečné tendencie, ale Európa nie je nádejou, lež úlohou,” píšu a pridávajú citát Jána Pavla II. z roku 1983: “Nádejou Európy je Kristov kríž. On je znamením zmierujúcej, utrpenie a smrť premáhajúcej Božej lásky k ľuďom, prísľubom bratstva medzi všetkými ľuďmi a národmi, božským zdrojom sily na začínajúcu sa obnovu celého stvorenia.”
Stredoeurópski biskupi vyzývajú kresťanov, aby prosili o odpustenie tých, ktorým spôsobili neprávosť a škodu a súčasne odpustili, keď ich o to prosia. Povzbudzujú ich, aby sa usilovali o dosiahnutie troch hlavných cieľov: dôvernejšie spoznanie Krista cez Božie slovo, nové objavenie nedele a s ňou spojenej Eucharistie a konkrétne prejavovanie lásky angažovanosťou za pokoj, spravodlivosť, zachovanie stvorenstva a úctu k životu. “Posolstvo a svedectvo evanjelia sú veľkým zdrojom sily, ktorý vracia Európe neodmysliteľnú a často spomínanú dušu, schopnú postaviť hospodárstvo do služieb všeobecného blaha, z politiky urobiť miesto zodpovedných a predvídavých rozhodnutí, spoločenský život zmeniť na priestor, ktorý rozvíja všetky inštitúcie – od rodiny až po združenia, ktoré predstavujú živé tkanivo novej európskej spoločnosti,” uvádzajú biskupi a zdôrazňujú, že v tom spočíva sebavedomie Cirkvi a jej úloha.
