Kde je hranica medzi bunkou a bytosťou s právom na život? Zárodočná bunka rozdelená na štyri a ľudské embryo. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP
Postupne sa na stôl vracajú otázky okolo antidiskriminačného zákona, zvrchovanosti v etických otázkach i otázky zákona o tzv. zahraničných Maďaroch. Je to stále neprehľadnejšie.
Na slovenskej politickej scéne ako antiliberáli spravidla vystupujú ľudia s kresťanským, rímskokatolíckym pozadím. Tento myšlienkový prúd sa spája s KDH, politickým zoskupením, ktoré má kolísavo 7- až 10-percentnú podporu voličov (ak neberieme do úvahy SDKÚ a SMK, ktoré však nie sú také konfesionálne vyprofilované). Liberáli majú porovnateľný mandát, a aj niektorí z nich sa hlásia k rímskemu katolicizmu.
Ľudia deklarujúci to isté konfesionálne pozadie teda predstupujú pred verejnosť s politicky krajne protirečivými postojmi. Odhaľujú aj zásadnú nezmieriteľnosť etických a navonok deklarovaných náboženských východísk. A KDH a ANO ako hlavní protagonisti sporu sú obaja aj členmi vládnej koalície.
Ak ANO počíta pri diskusii v parlamente s podporou opozície, ponúka nám isté interpretačné kľúče. Komunistickí pohrobkovia z KSS, konjunkturalisti moci z HZDS a Ľudovej únie i „moderní“ ľavičiari okolo pána Fica sa spolu s ANO zjednotili v pohľade na hodnotu nenarodeného ľudského života. Tým odhalili svoje najhlbšie etické motivácie. Toto zistenie je síce smutné, ale veľmi poučné. Vieme trochu lepšie, kto je kto.
Ľudia, ktorí v minulosti siahali na život svojim politickým odporcom, neváhali používať násilie a diktát väčšiny v parlamentných diskusiách a „demokraticky“ zbavili mandátu člena vlastnej svorky, teraz podobne amorálne s použitím väčšiny pomáhajú rozhodnúť o práve eliminovať ľudský život, o ktorého začiatku sa ešte stále vedie diskusia medzi lekármi, etikmi, filozofmi i teológmi. ANO sa zaradilo svojím postojom v tomto delikátnom spore k politickej spodine.
Citlivosť témy si však vyžaduje i citlivý prístup na druhej strane. Ak nám ide skutočne o ochranu života, je nevyhnutná širšia diskusia o jeho začiatku. O ochrane života pred narodením môžeme radikálne hovoriť vtedy, ak prejavíme konkrétny záujem zabezpečiť jeho plnohodnotnosť i po narodení. Vlastné presvedčenie nikoho neoprávňuje vnucovať ho demokraticky ani nedemokraticky iným členom spoločnosti, riadiacej sa občianskymi princípmi.
Spoľahlivejšia cesta vedie cez osvetu a kultivovaný dialóg. V takomto oduševnenom dialógu by sa kresťanskí demokrati mohli snažiť presvedčiť v prvom rade tých, ktorí sa hlásia k tým istým východiskám. Ak KDH presvedčí o prednostiach etických hodnôt, ktoré prezentuje, takmer 70 percent obyvateľov Slovenska, ktorí sa pri sčítaní ľudu k týmto hodnotám konfesionálne prihlásili, legislatívna úprava tu nebude až takým problémom.
Právo dieťaťa, právo ženy a právo zdravého i menej zdatného človeka na život sú rovnako posvätné. Kto chce, aby každý ľudský zárodok uzrel svetlo sveta, mal by pracovať i na tom, aby matky vedeli, kedy a za akých okolností sa chcú stať matkami. Aby politická vôľa, ktorá bude ľudí chrániť pred násilným ukončením života v lone matky, na invalidnom vozíku či na nemocničnej posteli, nabrala dostatok konkrétnej podoby aj v starostlivosti o ich plnohodnotný život až do spontánneho odchodu z tohto sveta. Takto vnímané právo na život bude zárukou, že i nám - dnes zdravým, mocným a mladým - ostane ako neodňateľné a trvalé i keď sa my staneme okoliu nepohodlnými pre svoj zdravotný stav či vek.
Na úspech a výkon orientovaná spoločnosť len ťažko prijíma náhľad, podľa ktorého prítomnosť slabých jedincov je prejavom nielen blahobytu, ale i zdravej hodnotovej orientácie spoločnosti. Reklamy plné modelovo krásnych ľudí - „bípís“, beautiful people, ako ich v Amerike volajú - odvádzajú od reality. Vedomie vlastných limitov je tou najvlastnejšou a výhradnou schopnosťou človeka. Vrcholom ľudskosti je vedomie, že Pána života nikto nemôže nahradiť, ani sa Ním nikto z ľudí nemôže stať. Ak sa toto vedomie stane základom širšieho konsenzu, môžu sa rozplynúť politické napätia a zaobchádzanie s ľudským životom sa posunie tam, kde skutočne patrí - do etickej roviny.
Ak slovenských politikárov „zjednotila“ otázka vstupu do Európskej únie, o to viac sa žiada konsenzus v otázke potratového zákona.
V spore o podobu zákona o potratoch ide často o zjednodušené a nedialogické presadzovanie skupinového názoru. Nenarodené deti aj ich matky sa celkom nevedome a nedobrovoľne stali rukojemníkmi politického sporu liberálov a antiliberálov. Diskusiu o podobe zákona by bolo preto dobré začať odbornou diskusiou o možnom spoločnom etickom i právnom pohľade na to, kedy a ako sa ľudský život začína.
Celkom iste sa v nej veľa dozvedia liberáli. Niečo sa môžu dozvedieť aj protagonisti sporu z radov KDH. V neposlednom rade vari aj tí, čo stoja v pozadí aktivít kresťanských demokratov.
„Lobing“ za presadenie návrhu, podávaného cez zaiste dobre myslené, no neohrabané politické pôsobenie KDH, je ich občianskym právom. V hre je však oveľa viac ako okamžitá podoba zákona. Ide skutočne o život.
Autor: MIROSLAV KOCÚR(Autor je teológom)
Beata
Balogová
