statne rozširovať charakter dnešných zmlúv, mala by mať podporu väčšiny spoločnosti, pretože bude ovplyvňovať chod vecí verejných na Slovensku ale aj v ostatných častiach Európy, povedal Figeľ pre agentúru SITA. V takých zásadných otázkach ako je budúcnosť spoločnej Európy je podľa neho dobré oprieť sa o verejnosť. Nemalo by to byť len rozhodnutie politických reprezentácií. Predpokladá, že takýto trend sa presadí v celej EÚ.
Rozhodným zástancom referenda o ústavnej zmluve je poslankyňa HZDS Irena Belohorská, ktorá sa v Konvente o budúcnosti Európy pridala k skupine, žiadajúcej ľudové hlasovanie vo všetkých štátoch za rovnakých podmienok. „Myslím si, že práve to akýmsi spôsobom pripúta ľudí, aby vedeli o Európskej únii viac,“ uviedla pre agentúru SITA s tým, že aj účelom samotnej zmluvy bude priblížiť rozhodovanie občanovi. Podmienky referenda by boli dané dohovorom všetkých 25 štátov budúcej EÚ. Aby bolo ekonomickejšie, malo by byť spojené s voľbami do Európskeho parlamentu.
Za referendum je aj predsedníčka parlamentného výboru pre európsku integráciu Monika Beňová.
„Napriek tomu, že referendum je spojené s vysokými nákladmi, myslím si, že je práve ten nástroj, ktorý by sme mali pri takýchto závažných rozhodnutiach využívať ako istý návod pre nás poslancov, ako hlasovať,“ povedala agentúre SITA. SR by ale podľa nej mala čo najskôr v tomto bode zmeniť ústavu. Ak nezmeníme ústavu, aby bol výsledok referenda záväzný, potom nemá zmysel, dodala. Vládny zástupca v Konvente, štátny tajomník MZV SR Ivan Korčok odmietol vypísanie referenda komentovať. Podľa neho o tom musia rozhodnúť politické strany.
