ravotníckeho systému. Na tlačovej besede po valnom zhromaždení GML, ktoré sa konalo dnes v Banskej Bystrici, to vyhlásil doterajší podpredseda GML Attila Czirfusz.
Ako konštatoval, zvýšením DPH na lieky zo 14 na 19 percent sa v porovnaní so štátmi EÚ Slovensko posunie z 5. až 7. miesta na 3. až 5. miesto podľa toho, či ide o lieky na predpis alebo voľnopredajné. Na čele sadzieb DPH sú Dánsko (25 %) a Nórsko (24 %), naopak šesť, resp. desať štátov EÚ (napr. Veľká Británia, Španielsko, Grécko, Belgicko) má na predpisové lieky DPH od nuly do päť percent, resp. do 10 %, a ďalšie dva štáty 0,0 alebo 20 % podľa toho, či ide o lieky hradené či nehradené zo zdravotného poistenia (Rakúsko), resp. orálne či inak podávané (Írsko).
Podpredseda GML zdôraznil, že navyše nie je rozhodnuté, či sa zachová zákonom predpísaná maximálna cena liekov. V prípade zachovania by nárast DPH bol na úrok marží lekární, distribútorov a výrobcov, v prípade ich zvýšenia budú rast znášať poisťovne, resp. poistenec, čo len prehĺbi zadlženosť systému. Ako A. Czirfusz pripomenul, ročne sa v SR vydá na lieky 17 až 18 miliárd korún, pritom ale lekárne evidujú celkový dlh voči poisťovniam okolo sedem miliárd Sk, čo je 40 percent ročného obratu. Navyše limitovanie penalizácie na jedno promile denne, čiže asi 3,6 percenta ročne, posunulo lekárne voči poisťovniam do pozície najlacnejšieho úverového zdroja, s úrokom nižším než inflácia a asi tretinovým oproti bankovým sadzbám. S ohľadom na to, že lekární je v SR asi 1100, na jednu v priemere pripadá dlh takmer sedem miliónov Sk. Napriek tomu, že distribútori tolerujú 90- až 150-dňovú splatnosť, zákon im umožňuje penalizovať a vymáhať platby po prekročení 45 či 60 dní. To, podľa A. Czirfusza núti majiteľov, najmä fyzické osoby, podpisovať také zmluvy s distribučnými firmami, ktorými sa fakticky stávajú len nastrčenými osobami v lekárnickej sieti daného distribútora. Podľa neho je takýchto lekární 300 až
