Diskusia k článku: SDKÚ zrejme podporí výhradu svedomia

Základná zmluva medzi Vatikánom

a Slovenskou republikou bola podpísaná 24. novembra roku 2000 a začína sa konštatovaním, že Vatikán a Slovenská republika vychádzajú pri uzatváraní tejto zmluvy z dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu a kánonického práva ako aj z ústavných noriem Slovenskej republiky. Odvolávajú sa pri tom na medzinárodne uznávané princípy náboženskej slobody, na významné poslanie Katolíckej cirkvi v dejinách Slovenska, ako aj na jej aktuálnu úlohu v sociálnej, morálnej a kultúrnej oV článku sedem zmluva uvádza, že Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami. Práve o tejto zmluve o výhradách svedomia sa v posledných dňoch hovorí. Najsilnejšia strana politickej scény sa napriek svojej deklarovanej sociálno-demokratickej orientácii snaží podkladať za veľmi komických okolností ako alternatívny a akože jediný spoľahlivý partner KDH. Kresťanskí demokrati majú doplnenie základnej zmluvy s Vatikánom o čiastkové zmluvy vo svojom volebnom programe. Zmluva o výhradách svedomia si z právneho hľadiska zaslúži pozornosť právnych expertov z oblasti medzinárodného aj ústavného práva. Abstraktne povedané - svedomie a výhrady svedomia nepoznajú konfesionálne zákutia. Konfesionálne interpretácie však môžu ohroziť ľudí iných konfesií, prípadne ľudí bez vyznania. Konfesionálne interpretácie bioetických tém spojených s vykonávaním umelého – aj medicínsky indikovaného – ukončenia tehotenstva, umelého alebo asistovaného oplodnenia, pokusmi alebo nakladaním s ľudskými orgánmi, ľudskými zárodkami a ľudskými pohlavnými bunkami, eutanáziou, klonovaním, sterilizáciou alebo úkonmi spojenými s antikoncepciou sa môžu stať problémom už len pri pohľade na súčasnú úroveň vedeckého interdisciplinárneho dialógu v danej oblasti. Slovenský zákonodarný zbor by mal vedieť, že názory tzv. Magistéria nie sú všeobecne prijímanými názormi ani medzi odborníkmi katolíckej konfesie a vedecká diskusia je v tejto oblasti inhibovaná veľmi často práve z ideologických dôvodov. Vatikán nie je demokratická krajina a jej legislatívny proces je veľmi špecifický. Dokonca do tej miery, že kanonické právo, na ktoré sa vo svojej vnútornej činnosti odvoláva, pripúšťa sofistikovanú perzekúciu názorových oponentov. Vo svojej vnútornej činnosti Vatikán nepripúšťa názorovú ani politickú pluralitu. Interpretuje sa to ako dôsledok vieroučných interpretácií a náuky o tzv. neomylnosti hlavy tohto špecifického štátneho útvaru vo veciach viery a mravov. Tieto východiská si však zasluhujú pozornosť, keďže jej obeťami sa stali v minulosti mnohí skvelí predstavitelia akademického ako aj spoločenského života. Stojí za preskúmanie ako svoju slobodu teologického bádania a svedomia museli vybojovať ľudia ako Leonardo Boff, Bernhard Häring, Edward Schillebeeckx, Pierre Teilhard de Chardin, Hans Küng, Jon Sobrino, Jacques Dupuis ako aj mnohí iní v priebehu predchádzajúcich storočí - za všetkých môžeme spomenúť napr. Jan Husa či Martina Luthera. Dôležitým spoločným konštatovaním základnej zmluvy je to, že VSvätá stolica a Slovenská republika sa vzájomne považujú za nezávislé a autonómne subjekty medzinárodného práva a budú tieto princípy uplatňovať vo svojich vzájomných vzťahoch. Zo zmluvy o výhrade svedomia by preto malo vyplývať aj to, do akej miery sa občania, ktorí nie sú subjektami kanonického práva môžu vo svojom svedomí oprieť o svojich spoluobčanov, ktorí si svoje výhrady budú uplatňovať na základe vierouky Magistéria