SME
Nedeľa, 20. október, 2019 | Meniny má Vendelín

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Starostovia Smeru chcú hrádzky, vláda im však neverí (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

<< < 1 2 3 4 5 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

A to smerácki...

...starostkovia už nechcú byť vo funkcii ?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Hradzky funguju, aj povodne neboli :)))

zaujimave, ze minuly rok bol suchy a predsa sa hradzky osvedcili :) U starostov je to skor obava, ze by mali vracat peniaze,ak by sa zistilo, ze postavili diela co nefunguju, pripadne neexistuju. Lenze ak niekto chce zamestnavat nezamestnanych romov, nech to nazve aktivacne prace a nie protipovodnove opatrenia. Co mily autor ody na Radicovu akosi nenapisal, je ze ten projekt isiel na totalne ukor vodohospodarskeho podniku, ktoremu zobrali peniaze a nevedel udrziavat realne hradze. Kto sa ozval proti Kovacovi a Kravcikovi, dostal po krizoch. Dokonca vodohospodarom zakazali sa k hradzkam vobec vyjadrovat. A ti okrem toho netvrdia, ze revitalizacia je nezmysel (hoci tak ako to robil Kovac asi aj je), ale ze zadrziavanie vody v krajine ako jedine opatrenie nikdy fungovat nebude. Najma nie v case klimatickych zmien. Ked budu zanesene hradze a pride velka povodnova vlna ako 2010, co asi tak urobi s tymi haluzkami? Alebo chce Kovac zastavit povodne sikmi dlohodobo nezamestnanych, ze nastupia s prilbami do rieky, ako v Ciernych baronoch?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ty si cely zrazkovo podpriemerny. lokalne prietrze a zaplavy budu vzdy. a na to sluzia tieto objekty. ako nas vedia vodohospodari ochranit vidime vzdy, ked je zaplava. :) dobry blud, ze tento projekt je na ukor vodohospodarov a oni tak nemaju peniaze na udrzbu. :) ani ked neboli tieto projekty, tak nic neudrziavali. vodohosporadi vedia tak akurat stavat priehrady. to je vsetko co dokazu. nieco take ako cistenie, rozsirovanie, regulacia koryt im nic nehovori. a inak klames, lebo nikto nikdy netvrdil, ze tieto projekty same o sebe su jedinym riesenim. su vsak dost podstanym riesenim situacie. a tie tvoje bludy, ze velka povodnova vlna 2010. ved na to ten projekt nesluzi. a sme spat. ako tu velku povodnovu vlnu 2010 zvladli vodohospodari? :) ked si budes kupovat auto, pride ti normalne, ze sa ti budem vysmievat, ze co za srot si to kupujes, ked formula je rychlejsia a bezpecnejsia? co asi tak urobi naraz z teba a tvojej autohaluzky v 200 km/h? p.s. a ta obrana, ze cierne stavby. :) nech laskavo vodohosporadi zacnu riesit cierne stavby v bratislave, hausboty. tu im zrazu nelegalne upravy povodia nevadia.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

hm

Ale iste, ze sa to v prispevku tvrdi, ze hradzky chrania pred povodnami. A iste, ze kazdy hovoril, ze zla betonova lobby a bla bla. Okrem toho na projekt, ktory prehodili na urad vlady presunuli aj peniaze od vodohospodarov urcene na udrzbu. Len to je vizitka tohto clanku, ze to nespomina. Radsej ani to, ako sa plytvalo. A to co najviac nechcu ludia ako ty pocut, je to, ze cisla nepustia a ucinnost casto zle urobenych opatreni je slaba. Preto sa nikto neobtazoval prepoctami, kolko percent vody v krajine tri pospajane haluzky zadrzia. Komicke je citat si diskusiu pod kravcikovym blogom. Ludia tam davaju linky na fotky, ako tie "opatrenia" vyzeraju v reale. A ze je zalostne, co sa vydava za protipovodnove opatrenia. Ad. Hausboty, to je rovnaka uroven, az nato, ze netvrdia, ze je to protipovodnove opatrenie. Naviac ich Vodohosp. vystavba vyzvala nech veci na brehu odstrania, inak to daju prec na vlastne naklady, pre pripad, ze by ti tato info unikla. + pripajam link na jeden clanok spred roka.

Ad: Brusel skúma Kravčíkove hrádzky za 42 miliónov (21. 3.2012)
Novátorský projekt splnomocnenca vlády Martina Kováča a Michala Kravčíka, podporovaný premiérkou Radičovou, má preveriť Európska komisia. To je dozaista správne. Preverovať však nestačí iba po stránke finančnej, podstatnejšia je vecná stránka projektu.

Bolo vôbec treba míňať zo štátneho rozpočtu doposiaľ 25,8 milióna eur na Projekt revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí? Program prijatý odchádzajúcou vládou, mal „zabezpečiť prevenciu pred povodňami, zníženie povodňových rizík, rizík sucha a ostatných rizík náhlych prírodných živelných pohrôm v krajine“.
Bez priehrad to nejde

Základná koncepcia programu, ktorá spočíva na vytvorení zádržného objemu pre vodu v prirodzenej vegetácii a v takzvaných vodozádržných prvkoch (prehrádzky, vsakovacie pásy a podobne) podľa vodohospodárov nepostačuje na účinnú redukciu odtoku z prívalových zrážok. Extrémne odtoky boli na našom území aj v čase, keď povodia neboli takmer vôbec dotknuté zásahmi človeka (žiadne diaľnice, letiská, strechy hypermarketov a betónové parkoviská, toľko spomínané Michalom Kravčíkom). O tom existujú nespochybniteľné historické dokumenty.

Akýkoľvek „manažment“, v zmysle riadenia odtoku za povodní a v období sucha, si vyžaduje výstavbu priehrad a nádrží. Pri ich správnej manipulácii nemôže dochádzať k povodniam, svedčí o tom mnoho príkladov zo sveta a aj zo Slovenska. Nuž a, samozrejme, vodné toky treba udržiavať tak, aby mali dostatočnú kapacitu na odvedenie veľkých vôd.
Hrádzky nestačia

Oponenti programu (inak škoda, že nebol pripravený až po diskusii s odbornou verejnosťou), napospol vodohospodári, netvrdia, že jeho efekt po realizácii bude úplne nulový, nie, ale jednoducho opatrenia toľko propagované v médiách inžiniermi Kováčom a Kravčíkom nie sú ani zďaleka postačujúce a ani po ich úspešnej realizácii nezabránia povodniam.

Dnes už aj splnomocnenec vlády Kováč odrazu priznáva, že program revitalizácie krajiny nie je programom protipovodňovej ochrany. Preto treba prioritne stavať priehrady a nádrže, sú v tomto smere podstatne efektívnejšie.

(Autor je vodohospodár)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

lenze priehrady a nadrze

maju omnoho vacsi vplyv na zivotne prostredie, nehovorim, ze vzdy negativne v konecnom dosledku, ale je to hruby zasah do prirody, ci uz pri vystavbe, ako aj po vystavbe a to niekolko rokov a niekedy natrvalo.
To vsak socializmom odchovanemu vodohospodarovi nevadi, ten vidi len funkcionalizmus a dalsi beton, nieco ako trvalo udrazatelny rozvoj a ochrana ZP mu nic nehovoria.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Treba dat prilezitost novym myslienkam

Myslim si, ze kazdemu je jasne, aj roznym odbornikom "budovatelom", ze cielom by malo byt v co najvacsej moznej miere zadrzat vodu v krajine, spomalit odtok a splostit tak povodnovu privalovu vlnu. Vytvorit v krajine podmienky nato, aby sa dal vode v co najvacsej miere cas na vypar, alebo pomaly priesak do podlozia. Cim sa zlepsia mikroklimaticke pomery v regione a vytvoria sa tak podzemne zasoby vody na zmiernenie obdobi sucha.

Otazka je ako to urobit. Myslim si, ze kazdemu je jasne, ze najvacsiu vodozadrznu funkciu ma prirodzeny les az prales. Takze za ciel by malo byt, kedze asi chceme mat z lesa aj nejaky hospodarsky uzitok, sa prirodzenemu lesu pre dane stanoviste aspon co najviac priblizit. Cim bude les prirodzenejsi, tym bude pomocou svojich autoregulacnych mechanizmov, ktore sa tu vytvarali milony rokov, odolavat roznym inym klimatickym zmenam, ktore su tu uz odjakziva.

Cim viac prirozeny les svojimi hospodarskymi zasahmi koli hospodarskemu zisku destabilizujeme, tym menej plni svoje ine funkcie jednou z ktorych je aj vodozadrzna. Treba si uvedomit, ze tieto funkcie nam priroda plni zadarmo. Cize ak ich chceme obnovit tak musime prijimat hospodarske opatrenia (umela vysadba, budovanie prehradzok ci inych vodnych diel) na ich nahradu co stoji velke peniaze. Takze dovolim si tvrdit, ze konecny hospodarsky efekt z tazby dreva je nulovy, okrem par skupin ludi ktore si z lesa vytiahnu zisk. Ten vsak dotujeme my ostatni, ci uz priamo na rozne vodozadrzne projekty, alebo prostrednictvom skod po povodniach.

Vedome, alebo nevedome, necitlivym hospodarenim v lese, vysadzovanim monokultur, holorubamy, odstranovanim kalamity, budovanim lesnych ciest, zlym obhospodarovani poli a nekosenim luk, zvysujeme odtok vody z krajiny, ktora nam tam potom chyba.

To co sa robilo v minulosti, velke vodohospodarske diela, betonovanie koryt v obciach, odvodnovacie kanaly, za vela penazi sa ukazuje ako nedostatocne a nieriesi problem uz pri jeho vzniku, ale len jeho nasledky.

Program revitalizacie krajiny sa snazil problem povodni riesit komlexne v celej krajine za menej penazi, cielene v jednotlivych obciach, tam kde problem vznika a bol krokom spravnym smerom aj napriek tomu, ze si treba uvedomit, ze vzdy ide aj tak len o nahradzovanie prirodzenych funkcii spat do krajiny, ktora by ich mala keby sme ju nedevastovali v prospech zisku.

Tento program treba rozvijat a nie rusit. Zapajat do neho okrem vodohospodarov aj polnohospodarov, lesohospodarov a samospravu, lebo kazdy z nas je zodpovedny za stav nasej Slovenkej krajiny ktoru si sami devastujeme aj roznymi megalomanskymi dielami, ktore jeden problem mozno scasti riesia, ale sposobuju zas problemy ine.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ahoj vodohospodar.

Minuly rok bol podpriemerne suchy. Na to mozno povedat ze si necital clanok, lebo starostovia chvalili hradzky ze boli dobre aj v suchom obdobi ked sa tam usadilo rozne vtactvo, kacky atd. K tym zaplavam roku 2012 len tolko: http://vas.cas.sk/clanok/5610/... http://udalosti.noviny.sk/z-do... http://www.youtube.com/watch?v... Takze ani prsat nemusi a zaplavy mozu byt, ale o tom vy vodohospodari netusite, vy mate svoje studie a merania. Cely rok moze byt suchy, ak jednu hodinu poriadne zaprsi a nic vodu nezadrzi lebo lesy vykantrili "odbornici" a o rieky a potoky sa staraju dalsi "odbornici" tak zaplavy prebehnu len taka radost.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ano su to cierne a nebezpecne stavby

Nad kazdou obcou s tymto projektom su v tejto dobe stovky hradzok teraz uz naplnene tisickami ton zachyteneho materialu. Uz davno stracaju teda schopnost zadrziavat privalovu vodu. Hradzky, ale trojmetrove hradze neboli projektovane, nikto neratal, neplanoval ani nepreveroval ich statiku. Verte mi pan Michal Cenker, nechcel by som sa nachadzat v obci pod touto hrozbou v dobe skutocneho privaloveho dazda, ked sa dolinou bude valit milion m3 vody v priebehu par desiatok minut. Je tu vazne nebezpecie, ze tento material skonci v obyvackach podvedenych obcanov. Nejde tu len o majetok, ale hlavne o zivoty. Ako sa moze niekto pytat, ze naco su projekty? To vazne sme narod ktory nebude pocuvat svojich odbornikov, ale da radsej na kutilov?

Teraz je tu na Slovensku 500 obci s "protipovodnovimi" opatreniami a tisice obci bez tychto opatreni. Celkom reprezentativny statisticky subor na to, aby sme po 1.5 a 2 rokoch mohli porovnavat. Viete pomenovat nejaky konkretny pozorovatelny rozdiel v povodnovej situacii v prospech hradzok pan Michal Cenker?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"ked sa dolinou bude valit milion m3 vody v priebehu par desiatok minut."
- toto je velmi nepravdepodobne, kedze to by si tam musel naliat asi 1/3 Stredozemneho mora v priebehu par desiatok minut....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Milión kubických metrov vody

je kocka s hranou dĺžky 100 metrov (teda 100 x 100 x 100 m), teda zďaleka nie tretina Stredozemného mora
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

uffff

a toto je co za vypocet?
liptovska mara ma objem okolo 360 milionov m^3. a teda nezda sa mi vacsia ako stredozemne more...
nepomylil si si nahodou meter kubicky s kilometrom kubickym? ;-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

presne tak, kilometre za metre
ale aj tak tych milion m3 je trochu prehnane pri prietrzi mracien
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

1 000 000 m3 je overene cislo

1 000 000 m3 znamena 100 milimetrova zrazka na 10 km2. Zrazkam 100 mm je priblizne hranica privaloveho dazda, pocas ktoreho to moze byt aj viacej. Pan Kravcik vo svojom vladnom programe pise ze na takuto zrazku dimenzuje svoje "protipovodnove opatrenia". Keby este nebolo nieco jasne, kludne sa spytajte.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ked tam tie hradzky nebudu tak sa ten "milion m3 vody" dolu dolinou valit nebude? vtedy tam ta voda nespadne alebo sa hned aj vypari? alebo za cenu hradzok tam niekto postavi skutocne protipovodnove zabrany ci vyreguluje potoky? hmmm, tak si odpovedz sam...

to je cely problem slovenska, lebo sa tu nerobi nic lebo vzdy sa naprojektuje len nieco dokonale a uzasne drahe na co potom nie su peniaze... takze sa nerobi nic... asi ako keby si gazda nepostavil ani igelitovy sklenik na drevenej konstrukcii ked nema na skleny na hlinikovych profiloch... no asi tazko...

a toto vidiet na slovensku vsade... v doprave, na cestach, vozidlach, vodohospdarstve, polnohospodarstve, zeleznici, vsade... neopravuje sa, neudrziava sa, ked tak sa raz za 20 rokov niekde v malom nakupi/postavi uplne nove a udrzba/generalka potom zase nic...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nemáte pravdu(aspoň úplnú určite nie) hrádzky sa zanášajú ale napríklad u nás v dedine ich nezamestnaní ktorí sú na aktivačných prácach pravidelne čistia a je vidieť že to pomáha. Predtým sa nám niekoľkokrát do roka valila voda po lesnej ceste a pretekala cez záhradu a minulý rok sa to nestalo ani raz.

Určite je tu riziko že tie väčšie hrádzky sa časom rozpadnú a mohli by spôsobiť škody ak sa ale o nich budú v dedine zodpovedne starať (a nezamestnaný na aktivačných prácach nebudú len postávať pri obecnom úrade) tak je vysoká šanca že tie hrádzky vydržia desaťročia.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

a presne o to ide

o vsetko sa treba starat, ak chceme aby to sluzilo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

zeby minuly rok akosi velmi neprsalo??? ....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

No ani by som nepovedal ale ok teraz sa topil sneh a zase nič. Ale kľudne počkám aj na daždivý rok. Dúfam že za daždivý rok nepovažuješ len rok 2010, lebo to sa zrejme načakáme: http://www.dmc.fmph.uniba.sk/p...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nechcem ti kazit iluzie

ale podobne veci na regulovanych tokoch robia aj vodohospodari, t.j. vytvoria schod, ktorym zmiernia profil a ciastocne spomalia vodu.toto iste sa deje aj na tebou spominanych zanesenych hradzach, ktore teraz sluzia podobne ako betonove schody vodohospodarov.
pri zaneseni akej hradzky nebude voda pretekat a tlacit na priehradnu stenu, ale bude predsa tiect po vrchu a pretekat ju.
+ako ti tu uz bolo spomenute, niekde sa tie hradze pravidelne cistia..ale ja viem, je lepsie zaplatit par melonov na nezamestnanych ako to nedavno navrhol richter, ako dat par tisic domacim, nech to cistia v ramci akt. prac
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

PROSIM? TISICE obci? Chlapec ty chod na zakladnu skolu ucit sa geografiu alebo vypadni zo Slovenska skorej ako to tu ty a tebe podobni nevzdelanci zosrotuju... Na Slovensku mame o nieco menej ako 3000 obci a ty mi povies, ze 2,5 tisic obci su tisice?
 

<< < 1 2 3 4 5 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Domov