SME
Piatok, 6. december, 2019 | Meniny má Mikuláš

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Bitka o Európu: Ako nevýrazný Leopold I. porazil Osmanskú ríšu pri Viedni (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

 

az na to ze rozhoduju cast bitky vybojovali Poliaci na cele s Janom Sobieskim
 

To je pravda , avšak

politicky dal do pohybu "koalíciu" Leopold a ak by nedal (keďže Ján Sobiesky ) prišiel až v hodine 12ej, mohlo sa stať , že by sa ani Poliaci následnému vpádu neubránili ako jednotlivci. Plus mať hned za suseda Turka po jeho zväčšenom území by bolo asi likvidačné pre Poľsko - Litovské kráľovstvo.
 

 

paradoxne je, ze pre Polsko likvidacne bolo prave to ze Habsburgovci zostali pri moci a a tak medzi 1772 a 1795 Rakusko, Prusko a Rusko cele Polsko rozdelili medzi sebou.
 

 

Politicky koalíciu nedal do pohybu ani tak Leopold, ale Slovák Juraj Pohronec- Slepčiansky, obratný diplomat.
,,Urobil pre Habsburgovcov neoceniteľnú službu – diplomatickou cestou sa postaral o to, aby francúzsky kráľ odložil plánovanú vojnu proti Habsburgovi. Poskytol Habsburgovcom obrovské finančné prostriedky a už vtedy začal budovať Svätú Ligu, ktorej strategickým cieľom bolo vytlačiť Turkov z Európy. Viedenská diplomacia presvedčila bavorského kurfirsta, aby poslal 8 000 vojakov na obranu Viedne. Najväčší úspech dosiahol Leopold I. pri rokovaniach v Poľsku. Toto rokovanie s poľským kráľom Jánom III. Sobieskym viedol slovenský kňaz a diplomat, ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni-Pohronec. Jeho pričinením sa Ján Sobiesky rozhodol prísť na pomoc proti Tököliho povstaniu na Slovensku a r. 1683 proti Turkom pri Viedni. Selepčéni prispel na túto akciu aj veľkou sumou peňazí a síce 500 000 zlatých (porovnajte zmienku o troch forintoch z prvej časti série týchto článkov). Preto J. Selepčéni-Pohronec dostal titul „Záchranca Viedne“.

http://www.kultura-fb.sk/new/o...
 

pre toto

necitam clanky, ale idem hned do diskusie, kde su odbornici... vdaka...
 

 

Áno, rozhodujúcu časť bitky vybojovali ozaj Poliaci. Inými slovami Poľsko-litovská únia pomohla habsburskej monarchii zachrániť sa v pred Turkami v roku 1683 a na znak vďaky sa o 100 rokov neskôr Habsburgovci aktívne zúčastnili na jednotlivých deleniach Poľska. Tomu sa hovorí reálna politika v praxi:-)
 

Zajujímavý postreh

aj pravidvý to sa nebudem škriepiť, ale zažívame to aj my. 100 rokov je strašne dlhá doba je to niekoľko generácií a "dozrievajúcich" genrácií vo svete , ktorý sa uberá ohromným technologickým a myšlienkovým tempom. Veď napr. pred sto rokmi začínala prvá , neskôr druhá svetová vojna. Boli sme vo vojne s nemeckom a dnes sme v jednej únii a nepotrebujeme ani pasy aby sme sa navštívili. 100 rokov vie zmeniť čokoľvek. Rád by som vedel , čo sa bude diať o sto rokov , keď už tu ja nebudem.
 

 

Ján Kollár: Slávy dcéra
Co z nás Slávů bude o sto roků?
cože bude z celé Evropy?
Slávský život, na vzor potopy,
rozšíří svých všudy meze kroků.

A ta, kterou měli za otroků
jen řeč křivé Němců pochopy,
ozývati se má pod stropy
paláců i v ústech samých soků.

Vědy slávským potekou též žlabem,
kroj, zvyk i zpěv lidu našeho
bude módným nad Seinou i Labem.

O kýž i já raděj v tu jsem dobu
narodil se panství slávského
aneb potom vstanu ještě z hrobu!
 

 

tymto hieroglifom ja nerozumiem
 

to je len polovica pravdy

to je len polovica pravdy, bez Karola Lotrinskeho a jeho vojakov, ktory sa snazil uvolnit Vieden z oblucenia, by Poliaci nemali sancu, a zase naopak.Kazda cast mala svoju ulohu, Sobiesky vyradit silu nepriatela, Lotrinsky uvolnit mesto, podkopy uz boli pod hradbami. Taky bol spolocne dohodnuty plan boja. Nemozno vyzdvihnut len jedneho z nich.
 

 

Sobieski mohol den alebo dva dni pockat a zautocit na turkov az po prelomeni hradieb a v case, ked by uz turci plienili Vieden. Vela Rakusanov by padlo a turci by uz neocakavali utok Poliakov a aj by boli oslabeni predchadzajucimi bojmi. Takze Poliaci pomohli Rakusanom v case, ked turci boli rakuskym problemom.
 

 

ano polskou jazdou utocit na nepriatela ukryteho v meste...
 

 

Nie. Jazda mala zautocit na taboty turkov okolo Viedne v case, ked plienili Vieden. A ked od taborov nehrozi ziadne nebezpecenstvo, tak potom zliezt z koni a zautocit na turkov vo Viedni.
 

 

Jazda zliezť z koní a pešo vtrhnúť do mesta obsadeného varovanou (keďže predtým by plienili prázdne tábory) presilou nepriateľa.
Škoda pre Turkov, že si vtedy nežil :-)
 

Prečo zvonia kostolné zvony vždy o12hod.

Vlastne teraz už na mnohých kostoloch nezvonia, ale teoreticky by mali...

K obrane Viedne sa viaže táto príhoda. V tom čase ostrihomským arcibiskupom bol Slovák Juraj Pohorenec - Slepčiansky (1595 - 1685), ktorý osobne pozval na pomoc Viedni poľského kráľa Jána III. Pred bojom dal v Kremnici vyhotoviť medailóny s Pannou Máriou, ktoré dostali všetci vojaci spojeneckej armády. V kostoloch nariadil prečítať výzvu, aby sa veriaci modlili k Panne Márii. Pred bojom na bohoslužbách dal vojakom pripevniť na zástavy stuhy s menom Panny Márie a vojská sa s jej menom dali do ťažkého boja proti Turkom. Udalosť sa zapísala do histórie a odvtedy je zaužívaný v našich kalendároch sviatok mena Mária (12. 9.).

Čítajte viac: https://korzar.sme.sk/c/443688...
 

 

ja som zas pocul ze je to kvoli bitke u Belehradu z roku 1456.

Handbuch der Kirchengeschichte, S. 6442, Kalixt III. (1455–1458), III. Die mittelalterliche Kirche: Zweiter Teil: Das Spätmittelalter. Handbuch der Kirchengeschichte, S. 6442
 

To boli dve rôzne víťazstvá kresťanov

Kvôli víťazstvu pri Viedni 1683 je sviatok Mena Panny Márie 12. septembra.
Modlitba o 12. hodine napoludnie je z vďaky za zastavenie moslimov pri Belehrade 1456.
 
Hodnoť

Ten Leopold vyzerá byť

poriadny xenofób a rasista, pretože Osmania ako multikultúrny kozmopolitný cestovateľský fenomén už v tom čase prozreteľne videli budúcnosť Európy v multikultúrnom obohatení a inakosti, a nebyť Leopolda, mohli sme žiť obohatení omnoho skôr.
 

 

Ty si dobre pomýlený.
 

Veď ale ešte dnes

sa deti v škole musia učiť recitovať xenofóbne diela ako napríklad "Turčin Poničan" kde autor hneď v prvom verši "Jajže Bože, strach veliký, vtrhli Turci na Poniky" , autor šíri len paniku a strach pred migráciou moslimských prisťahovalcov, ktorí podobne ako dnes, aj v tom čase v stredoveku len chceli na našom území slobodne v mešitách vyznávať svoju vieru, akurát vtedy narazili na xenofóbny odpor. Dnes sú už vďaka vyspelejším diplomatom dokonca vítaní a vďaka tomu môžeme v Európe žiť spoločne v mieri a láske.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Domov