Diskusia k článku: Marčekova výpoveď o Rusovi podľa advokátov nie je problém

"

Najskôr preto, že je dostatok dôkazov na skutočného objednávateľa, zatiaľ jedného.

Je správne klásť nepríjemné otázky teraz

ako na tieto nevedieť odpovedať na súde. Vyšetrovatelia sú povinní klásť si otázky a na tieto vedieť podložením faktov (dôkazov) aj odpovedať a nemôžu sa vyhýbať nepríjemným otázkam, ktoré im nezapadajú do ich verzie. Skôr či neskôr – na súde – sa im nezodpovedané nepríjemné otázky môžu vrátiť v podobe chýbajúcich dôkazov, čím sa závažne spochybní celý výsledok dokazovania. Preto sa pýtam, čo orgány činné v trestnom konaní urobia s výsledkom antropologického posudku, podľa ktorého na zábere uličnej kamery tesne pred vraždou v blízkosti miesta činu bol zaznamenaný pohyb osoby, ktorú znalec identifikoval s určitou pravdepodobnosťou ako Tomáša Szaba? Tento znalecký záver len tak náhodou zároveň nespochybňuje M. Marčeka, že sa pohyboval v blízkosti miesta činu alebo nenaznačuje, že na mieste činu mohli byť obaja? Chce to veľkú dávku predstavivosti, aby sa (ako sa uvádza v článku) niektoré „tvrdenia dali ľahko vysvetliť“. Podľa verejných zdrojov sa mal vrah zdržiavať na mieste pri rodinnom dome asi dve hodiny, v prístavbe čakal na príhodnú chvíľu, chcel vystihnúť situáciu, kedy sa Jano s Martinou, ktorí sa nachádzali v kuchyni rozdelia. Ak sa teda vrah rozhodol vojsť dovnútra domu, tak predpokladám, že takáto situácia nastala a Jano z kuchyne odišiel. Prvým problémom je tvrdenie Marčeka, že zabúchal na dvere, po prvé načo by to robil, keď mohol ľahko zistiť stlačením kľučky, že dvere sú odomknuté (bol to ich zvyk nezamykať) a po druhé, prečo by búchal na dvere, keď nemohol vedieť, či k dverám nepríde Martina alebo obaja a vystavia ho ťažkej situácii, ktorú práve chcel dlhodobým sledovaním situácie vylúčiť. Pravdepodobne Marček „ľahko vysvetlil“ ďalší rozpor, že Jána zastrelil ihneď po otvorení dverí, ktorý s veľkou mierou pravdepodobnosti okamžite po dvoch zásahoch do srdca padol na zem, avšak telo bolo nájdené na inom mieste, na schodoch vedúcich do pivnice. (Pokiaľ je informácia pravdivá) jedno sa však tak „ľahko“ vysvetliť nedá, že Marček mal tvrdiť, že Jánovi strelil do hlavy tzv. „ranu istoty“, ktorú však súdni znalci pri pitve nenašli. Pokiaľ mal Marček aký taký prehľad o dianí v dome a rozmiestnení Jána s Martinou, tak musel vedieť, že Martina sa dlhšiu dobu tesne pred zavraždením zdržiavala v kuchyni pri počítači, keďže si chatovala s Jánovou sestrou. Prekvapuje jeho neznalosť takejto situácie, keďže „predpokladal, že v tom okamihu bude v inej časti domu“ a stala sa „nežiadúcim svedkom“, z čoho potom vyplýva ďalšia, len ťažko uveriteľná úvaha, že ju vrah pôvodne ani nemal úmysel zavraždiť. Prípad zavraždenia Jána s Martinou má niečo spoločné so zavraždením E. Valka. V obidvoch prípadoch orgány činné v trestnom konaní uveria tvrdeniam toho z obvinených, ktorí sa priznajú, vo Valkovom prípade ako prvý sa priznal Klinka a označil za vraha Radiča a takto bolo vyšetrovanie aj ukončené, v prípade Jána s Martinou sa ako prvý priznal Marček, že on strieľal a je priamym vrahom, Szabó bol len vodič a podľa vyjadrenia splnomocnených advokátov poškodených mu orgány činné v trestnom konaní s veľkou pravdepodobnosťou aj uveria. Ani nechcem domýšľať čo by však urobili v prípade, ak by sa ako „strelec“ neskôr priznal aj Szabó a podrobne vykonal rekonštrukciu zločinu? Toto sú predsa logické a legitímne otázky, ktoré je treba klásť a vedieť si na ne i odpovedať.