SME
Streda, 16. október, 2019 | Meniny má Vladimíra

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Sme najlepší, pretože žijeme uprostred: Ako si antika predstavovala svet? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Nezmysel

"Táto jeho predstava zostala viac-menej v platnosti až do neskorého stredoveku a definitívne ju vyvrátil až Mikuláš Koperník." - toto nie je pravda.

Mikuláš Kopernik bol prvý, ktorý Ptolemaiovu geocentrickú sústavu vesmíru vážne spochybnil, ale nevyvrátil ju. Chýbali mu k tomu vedecké dôkazy. Vedecké dôkazy však vyvracali jeho predstavu o heliocentrickej sústave, pretože on predpokladal, že dráhy planét sú kruhové.

Vyvrátiť geocentrizmus a dokázať heliocentrizmus sa nepodarilo ani Galileovi, preto na súde neuspel.

Podarilo sa to Jánovi Keplerovi, keď vypočítal dráhy planét, po ktorých obiehajú okolo Slnka.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

upresnenie

Pre upresnanie - vedecké dôkazy hlavne chýbali pre potvrdenie správnosti geocentrickej predstavy o vesmíre.
A síce pozorovanie Tycha de Brahe nepotvrdili kruhové dráhy planét a Zeme okolo Slnka, ale ešte viac boli v rozpore s geocentrizmom. t.j. kruhové dráhy Slnka a planét okolo Zeme.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Práveže geocentristi boli presvedčení, že pre svoje učenie majú vedecké dôkazy.
Veci treba vnímať v kontexte doby - napr. vtedy ešte nepoznali newtonov gravitačný zákon.

Tiež nesprávne píšete o kruhových dráhach planét okolo Zeme. Práve naopak, to bol najväčší problém geocentrizmu - dráhy planét. Bolo jasné, že nemôžu byť kruhové. Od Ptolemaia celé storočia sa trápili výpočtami, ako vyzerajú dráhy planét pri obehu okolo Zeme.
A práve v čase Kopernika to už mali zmáknuté. Mali vytvorené zložité rovnice, ktoré tieto dráhy definovali.
Preto Koperníkov názor vnímali ako nevedecký, pretože jeho tvrdenie, o kruhových dráhach okolo Slnka bolo čírou špekuláciou, vedecky nepodloženou, práve naopak vedecké skúmanie ju vyvracalo.

Ďalej bol argumentom za stacionárnu Zem fakt konštantnej polohy hviezd. Vedecké poznatky jasne hovorili, že ak sa pozorovateľ pohybuje, tak vzájomná poloha pozorovaných objektov sa mení. Lenže polohy hviezd sa nemenia, čiže pozorovateľ stojí na mieste. Netušili, že vzdialenosť hviezd je taká enormne veľká, že pohyb Zeme je v tomto vzťahu zanedbateľný.

Veda 16. storočia dávala za pravdu geocentristom. Zmena prišla až Keplerom a po ňom Newtonom. (Galileo bol v tomto arogantný babrák.)

Čo sa týka Tycha, on bol viac hvezdár - pozorovateľ nebeských javov, než matematik. Kepler naopak, ako matematik staval na Tychových dlhoročných poozorovaniach. Či bol Tycho heliocentrista neviem. Takýto jeho obraz vo Werichovej filmovej rozprávke Cisárov pekár nemá s realitou veľa spoločného.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

zmätok

Podľa antických filozofov sa mal byť vesmír dokonalý.
A za dokonalé sa dovažovali v zmysle smeru buď rovný priamočiari smer alebo kruhový obeh
preto predpokladali, že vesmírne telesá sa aj takto pohybujú
Ale to odporovalo pozorovaniu, čo nakoniec viedlo k zmene, t.j. stred vesmíru nie je Zem.
Nič nemali zmáknuté, pretože práve tie zložité rovnice odporovali dokonalosti, boli príliš komplikovanmé.
Tycho bol geocentrista, pozorovateľ, nie matematik.
Kepler na základe jeho veľmi presných pozorovaní odvodil rovnice opisujúce pohyb vezmírnym telies.
Galileo určite nebol babrák, bol vlastne zakladateľom vedy v modernom - súčasnom chápaní.
Ale späť ku Koperníkovi, práve na základe jeho tvrdení sa Kepler rozhodol preveriť ako to teda je a tým sa mu podarilo definitívne vyvrátiť geocentrizmus.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Domov