SME
Nedeľa, 27. september, 2020 | Meniny má CypriánKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Pod salvami šípov padali aj opancierovaní rytieri (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

Drony v Afganistane sú teda

riadne sofistikovaným lukom.
 
Hodnoť

Azincourt

Moderne výskumy a pokusy dokázali, že dlhé luky nedokázali preraziť platove brnenie francúzskych rytierov. Ak sa nemýlim práve kvôli premočenými terénu Francúzi útočili pešo. To nijako neznižuje význam lukostrelcov, lebo útočiť v brneni, do mierneho, rozmoceneho kopca a pod neustavajucou paľbou nie je sranda. Išlo však skôr o psychologicky efekt.
K národom, kde sa v súčastnosti praktizuje lukostreľba vo veľkom by som zaradil aj Japoncov.
 

 

Take se Francouzsti rytiri v teto bitve prilis natlacili dopredu a nechali za sebou sve dvorany, kteri jim nasledne nemohli pomahat.
 

Ešte jeden faktor bol dôležitý

Často sa zabúda aj na tvar bojiska v bitke pri Agincourte, ktorý sa zužoval smerom k angličanom. Obrnená pechota s drevcovými zbraňami a palcátmi potrebuje mať dostatočný rozsah pohybu pri bitke. V hustote streľby sa nepozerali pred seba aby im šíp neprerazil priezor, ale sa dívali dolu a pochodovali v blate. Keď dorazili k angličanom boli na seba tak natlačení, že nedokazali ani hýbať rukami a zozadu ich tlačili ďalšie masy pochodujúcich a bojachtivých obrnencov. Išli ako taká tlačenka do mlynčeka. Angličanov bolo menej a mali dostatok priestoru aby dostali predný šík obrnencov na zem a dobodali ich na ležiacich na zemi v blate. Ale nejaký šíp sotvakoho zabil. Veď napokon aj samotní lukostrelci (ktorí vtedy bojovali bez nohavíc, lebo mali hnačky) nakoniec bojovali proti obrnencom s kopijami. Bojoví lukostrelci boli zväčša najväčší a najsilnejší chlapi. Ale natiahnuť cca 70 kg na dvoch prstoch to unaví. Tých sálv nedali veľa, kým sa k nim rytieri priblížili. Ani nestrieľali oblúkom do luftu, škoda šípov. Strieľali na vzdialenosť tak 100 m. Proti útočiacej mase tažkoodencov stihli dať tak 4 - 5 sálv a potom rýchlo kyjaky do ruky ...
 
Hodnoť

Hlúposť

Takže rytier minul 10 ročné HDP svojho panstva na zbroj, aby ho zabil nejaký náhodne letiaci šíp dopadovou rýchlosťou ... ehmm, to mi nejak nevychádza. Plátové brnenie ktoré neprerazí ani kopia, kvôli náklonovým uhlom ... možno chain male z 11teho storčia šíp prerazí, ale skončí v gambesobe pod ním a kým netrafí krk, tak je to OK.
 

Trocha

ta opravim, je to chain mail. Proti kruzkovemu brneniu sa pouzivali sipy s dlhymi, uzkymi hrotmi nazyvane bodkin Tie boli proti kruzkovemu brneniu velmi efeltivne. Proti platovemu brneniu uz nie.
 

ale

Rytieri pokrytý od hlavy k pätám v železnom brnení je iba mýtus vhodný do veľkorozpočtových filmových epopejí.
Realita bola úplne iná.
 

Ti najbohatsi

francuzsky rytieri mohli byt pokryti od hlavy az k pate zeleznym brnenim. Zrejme ich nebolo vela a vacsina mala kombinaciu kruzkoveho a platoveho brnenia. Ale dovolim si tvrdit, ze vacsina mala hrudny plat. A ten dlhy luk neprestreli. Nejde len o hrubku platu, ale aj o tvarovanie.
Inac tu je celoplatove brnenie z 15 storocia
https://www.123rf.com/photo_10...
 

ale

Ja som netvrdil, že také brnenie neexistovalo.
Ale používalo sa len na reprezentatívne účely, príp. ešte tak na rytierskych súbojoch.
To z Vášho odkazy bolo len na parádu, v takom nikto nikdy nebojoval.
Bolo príliš ťažké, človek mal problém ho uniesť, veľmi obmedzený pohyb.
Ísť v tom do boja by bola sebavražda.
Nehovoriac o tom, že si ho niektorí predstavujú vyrobené z nehrzdzavejúcej ocele.
Ale vtedajšie železo rýchlo zhrdzavelo.
Aby chránilo muselo byť hrubé a teda ťažké.
Realita bola taká, že boli obalený v hrubom látkovom oblečení s vycpávkami, doplnenom o zopár kúskov plátov železa + keď už niečo pevné, hlavne prilba.
 

Opat

s tebou nesuhlasim, celoplatove brnenie sa pouzivalo v boji. Je pravda, ze bolo tazke, pre netrenovaneho cloveka. Rytier sa vsak ucil v nom bojovat, hybat a vedel bez problemov vysadnut na kona bez pomoci. Mimochodom, uhorsky kral Ludovit II. Jagelovsky, zahynul prave v celoplatovom brneni. Je vsak jasne, ze taketo brnenie bolo velmi drahe a teda urcite ho nemali vsetci. Zelezo rychlo hrdzavie, ale ak sa on staras tak vydrzi storocia.
 

teda

Pokiaĺ viem, tak rytierov v celoplátovom brnení pri turnajoch dostali na koňa pomocou kladkostroja.
A keď z koňa sadol, tak sa nevedel ani postaviť na nohy.
 

Ano

to je vseobecna, avsak mylna predstava. Neviem ako si na tom s anglictinou, ale odporucam na YT kanal Knyght Errant (tak sa to pise) Chlapik sa tejto teme venuje.
 

a čo zistil

Iba zopakujem.
Brnenie, ako je vo vašom odkaze, sa nikdy nepoužívalo pri reálnom boji.
V bežnom boji sa používala úplne iná ochrana.
 

Nebudem

sa s Vami hadat. Mame tu dost rozhadanych ludi a nicomu to neprospieva.
 

netreba generalizovať

Negeneralzoval by som to. Je mnoho typov brnenia. Prakticky ani jedno nie je rovnaké a líšia sa od typu použitia a od technológie spracovania ako aj od technológie kvality kovu. Broci v stredoveku veľmi dobre vedeli do čoho idú a čo funguje a čo nie. Zatiaľ čo v 11 storočí prevládala krúžková zbroj rôznej kvality (aj tu sú veľké rozdiely v závislosti od ceny - najkvalitnejšie boli drôtené košele s drobnými znitovanými okami, ktoré si mohli dovoliť len zámožnejší, a poskytovali veľmi dobrú ochranu aj pred šípmi, lacnejšie - z väčšími okami poskytovali ochranu skôr pred reznou ranou a pod.). Drôtená košela chránila hlavne pred reznými ranami mečom, čiastočne pred šípmi. Musela byť kombinovaná s vypolstrovaným kabátcom, tzv. gambesonom, ktorý absorboval silu úderov a chránil pred polámaním kostí a zastavil aj prenikajúci šíp. Ako reakcia na tento typ brnenia bol vznik ťažkej jazdy, kedy jazdec s dlhou kopijou na koni dokázal kynetickou energiou prebodnúť takéhoto pešiaka. Reakciou na ťažkú jazdu a kopije bolo doplnenie drôtenej košele (chain mail) o koženú vestu na ktorej boli z vnútra naniované železné dosky a chránili trup tela. V kombinácii so štítom bol takto obrnený bojovník bol prakticky nezraniteľný bežnými konvenčnými zbraňami (okrem kuše), takže boj vyhrával ten kto bol silnejší. Tak sa začalo vyvíjať celoplátové brnenie, aby sa bojovník zbavil štítu a mohol pri úroku použiť obe ruky, čím získal značnú prevahu v drtivej sile úderu oproti jednoručnému meču, zároveň bol chránený celoplátovým brnením pred šípmi a prakticky akýmikoľvek útokmi. Celoplátové brnenia neboli o nič ťažšie ako krúžková zbroj, no boli oveľa drahšie, pretože na krúžkovú zbroj stačia kilometre drútu a kopec detí a žien, ktorí jemnými rúčkami zodretými a dopichanými za jedlo a ubytovanie celé dni nitujú drobné krúžky, na plátové brnenie bolo treba zručného kováča, ktorý vedel opracovávať kus kovu. Plátové brnenie bolo tak extrémne drahé, že si ho mohli dovoliť len ozaj tí z najvyšších vrstiev. Preto neexistuje nejaká hranica, kedy sa používalo to brnenie a kedy iné. Každý bojovník šiel do boja v tom čo mal a hlavne na čo mal peniaze, alebo akú vojnovú korisť získal (brnenie bolo často vojnovou korisťou víťaza v boji a ten si rád vystavoval brnenia porazených nepriateľov na chodbe svojho kaštieľa, alebo hradu). Aj v bežných súbojoch prehra často znamenala stratu brnenia porazeného v prospech víťaza. Ale späť k veci. Každé brnenie bolo určené presne na danú situáciu. V bojovej zostave pešieho šíku bolo iné, pre jazdca na koni s kopijou bolo iné a pre súťaže tiež. K tým rytierskym súbojom - predstava dvoch ťažkoodených rytierov na koni nie je až taká úplne presná. Dlhé stáročia sa znudení šľachtici bavili súbojmi v štýle skupinového boja. V klasickom bojovom brnení sa v hradnej priekope postavili proti sebe dve skupiny bojovníkov a bili sa hlava nehlava. Na hradbách stáli dámy a starejší, ktorí sledovali ako sa vedie mladíkom tam dolu. Tieto súboje sa volali "meléé" (dnešné odvodené slovo - bola to riadna mela). Za bojuchtivými šľachticmi v tejto mele stáli ich pážatá, ktorí bedlivo pozorovali svojho pána (podľa znaku na prilbe) a keď videli, že spadol, alebo je s ním zle, ich úlohou bolo vbehnúť do mely a vytiahnuť ho von, aby to prežil. Tie známe filmové súboje na koni začali byť populárne vo francúzsku, ale už za dobou zlatého veku rytierstva. Keď nastúpili palné zbrane a celoplátové brnenie stratilo zmysel, plnilo skôr reprezentačnú úlohu. Brnenie pre konské súboje je ťažké a nemotorné, lebo má chrániť súťažiaceho a po páde z koňa nepotrebuje ďalej bojovať.
 

mobilita v plátenej zborji

V plátenej zbroji dokázali robiť rytieri aj akrobatické kúsky:
https://www.youtube.com/watch?...

Kvalitný dokument odborného historika tu: https://www.youtube.com/watch?...
 

 

nevychadza ti to preto lebo jeden sip proti brneniu samozrejme nema sancu. Ale ked vystrelis niekolko salv, tak za minutu moze na 1 rytiera dopadnut aj 50-100 sipov. Ziadne brnenie nieje 100%, a nejaky ten sip si uz cestu pod kozu vie najst. Trup bol mozno chraneny takmer dokonale, mal extra hrubku a tvar aby po nom sip sklzol, ale clovek to nieje iba trup. Ruky, krk, hlava, boli sice tiez chranene, ale nie az tak velmi. Kludne staci nepriatela skaredo zranit a je vyradeny z boja. Pripadne zasiahnut kona, pad z kona tiez nieje ziadna sranda.
Oni tie luky mali naprahovu silu 100-150lb z nejakeho dovodu, keby nebolo brnenia tak by stacili aj 50lb luky.
 

Davam

Do pozornosti tento dokument.
https://www.youtube.com/watch?...
 

 

presne toto som pozeral par mesiacov dozadu. Ako vidis, strielaju na bnenie trupu, ktory ma specialny obly tvar a dokonca zvacsenu hrubku v predu. Skoda ze nestrielaju na ruky, krk, nohy, kolena, a tiez z roznych uhlov.
 

Šľachta nechce umrieť :-)

Ak mali šipy zmysel, tak skôr pre zabitie niekoľkých koní v idúcom šíku ťažkej jazdy a následný chaos pri útoku. Taktiež pri zabití ľahkoodencov, ktorých bolo v bitkach pomrrne dosť, kedže celoplátové brnenie mali len ozaj vyvolení rytieri. Ale celoplátové brnenie bolo presne určené na to, aby bojovník nemusel nosiť štít proti šípom a tym si viazať jednu ruku obranným prvkom a druhú tým skôr unaviť. V takomto brnení mohol používať obojručné zbrane - halapartne, veľké meče, sekeromlaty, a pod. čím sa jeho útočná sila zvyšovala. Žiaden šíp nemal šancu, jedine keď sa trafil do priezoru, alebo pri boji pod pazuchy, pripadne do achilovky. Ale bojovník veľmi dobre poznal slabé miesta a keď lietali šípy, tak sa uzavrel a bolo. To zasa mohli využiť útociaci rytieri súpera. Aj pri Agincourte pobili rytierov pešiaci drevcovymi zbraňami, nie lukostrelci šípmi. Ak sa v chaose vrhnú na leziaceho rytiera traja pešiaci, tak nemá šancu, dýka ide cez priezor, alebo pomedzi pláty veľmi rýchlo. A brnenie vôbec nebolo ťažké a nemotorné. Bol to boj o život v tlacenici, kde sa vraždilo dýkami. Kazdá casť brnenia bola funkčná a flexibilná. Oni vedeli čo robia. Boj na smrť dnes zažije málokto, vtedy rytieri bojovali veľmi často.
 

1 2 >

Najčítanejšie na SME Domov