SME
Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Túžili po slobode, museli riskovať život. Krvavá hranica za Bratislavou (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

museli riskovať život.

Nemuseli.
Hranica bola smrteľná a teroristická. A kto tade išiel, ten to vedel.
Sám som si vybral inú cestu aby som život neriskoval. Riskoval som "len" basu a tzv. kariéru.
 

 

Niekto ma mentalitu slobodneho cloveka a niekto mentalitu hospodarskeho zvierata v mastali.

Ten druhy toho prveho nepochopi, preco mu stoji riskovat zivot za taku "podruznu vec" ako je sloboda. Pre inych je samotny fakt, ze ich drzia ako otrokov urazkou, ktoru si nenenechaju a za ktoru su ochotni urobit cokolvek.

Veznenie ludi v komunistickom koncentraku bolo neopravnene, sloboda jednotlivca je dana , ma na nu narok kazdy a ked nejde inak, tak ma pravo sa na slobodu hoci aj prebit
 

Ja som tiež zdrhol 1971

Cez hranice na (západ"
 

Zdravý rozum

Túžba po slobode by nemala úplne odstaviť zdravý rozum. Kto používa zdravý rozum ten nie je hospodárskym zvieraťom (práve zvieratá vačšinou konajú pudovo a stádovito). Minimálne v 70-tych a 80-tych rokoch sa nikto nemusel dať na hranici zastreliť. Mal som takého spolužiaka, čo tiež zvažoval "dobrodružný útek" do Rakúska (vrátane preplávania Moravy kúsok od Hochštetna) a v Senci "na Bágri" nebol schopný preplávať ani na ostrov.
 

 

So "zdravym rozumom" tvojho druhu to mohol clovek dopracovat maximalne tak na nevolnika v komunistickom koncentraku. Ano, bola takych vacsina, co sa ohli, podpisovali anticharty, schvalovali okupaciu vlastnej krajiny, aby sa deti dostali na skolu...
Lenze clovek s dostojnostou, ktory tie ponizovania nebol ochotny znasat a nechcel zrovnma robit protikomunistickeho odbojara nemal inu cestu ako odist.
A taraj si co chces, bez Vyjazdnej dolozky (ktoru sudruvia dali iba preverenym obcanom) sa za Zeleznu oponu z komunistickeho koncentraku dostat nedalo. Pas bol ho...o .
 

Nevoľník

Vidím, že Vy ste o reálnom šokializme len počul. Predstavte si, že existovali ľudia, ktorí sa neohli, nepodpisovali antichartu, nezradili svoju vieru a deti prihlasovali na náboženstvo, neschvaľovali vstup "priateľských vojsk Varšavskej zmluvy" a predstavte si aj ich deti sa dostali na VŠ len to mali trochu ťažšie (samozrejme sa netlačili na štúdium ML, diplomacie alebo žurnalistiku) a museli sa veľmi v škole snažiť. Mne v 8. triede tiež nechcela dať učiteľka prihlášku na strednú školu, akurát to nemalo nič spoločné s šolializmom ale, že riešila spory jej otca s mojim (riaditeľka školy mi ju neskor dala a odporučila ma strednú školu napriek tomu, že som bol oficiálne prihlásený a aj navštevoval náboženstvo a kostol). A veľká vačšina ľudí čo takto žili neboli ani nejakí protikomunistickí disidenti, len si žli po svojom.

Keď však človek nesúhlasil s režimom, neznamená to, že mal spáchať asistovanú samovraždu na hranici. Vycestovacia doložka a DP boli jen jedna z ciest ako sa dostať na západ, existovali aj oficiálne zájazdy cez ČEDOK alebo CKM, len bolo sa ísť treba postaviť večer deň dopredu do rady na Hviezdoslavovom námestí, keď sa zájazdy začali predávať. No a prekročiť hranice sa dalo ešte aj inak ale na to bolo treba tiež zdravý rozum a zručnosti (ľudia sa dostali za hranice lietadlom z aeroklubu, amatérskym vírnikom, na rogale a dokonca jeden cyklista uletel na balóne (aj s rodinou a bicyklom).

No a existovali aj oficiálne postupy pre vysťahovanie z ČSSR, osobne som poznal rodinu, čo sa v prvej polovici 80-tych rokov oficiálne vysťahovala do Austrálie, len to vyžadovalo trochu trpezlivosti a sebazaprenia (rodičia a tri deti). Takže Vy ste asi vtedy žil v inom štáte, alebo ste mal okolo seba len samých dobroprajných ľudí.

No a všetci predsa vtedy nechceli len zbabelo a sebecky utiecť (ako vačšina dnešných migrantov s Ázie a Afriky), niekto predsa musel ten systém zmeniť zvnútra ( a on sa aj reálne menil k lepšiemu), šokializmus ( a miera slobody jednotlivca) u nás sa nedal absolútne porovnávať s podmienkami v Rumunsku, NDR, ZSSR alebo ekonomicky zruinovanom Poľsku (o Albánsku alebo Číne radšej nebudem hovoriť). Takže o nevoľníctve by som absolútne nehovoril, k nemu sa skor blíži dnesná "psychopatodemokracia", ktorá už viac zasahuje do ľudských práv a slobod, ako reálny šokializmus v 80-tych rokoch minulého storočia u nás. Myslíte si, že dnes sa pri riešení existenčných problémov niekto vzrušuje, že može "slobodne" vycestovať (a nikto mu pritom nebráni) ?
 

 

Same taraniny, jediny fakt.
Vyjazdnu dolozku potreboval kazdy, kto chcel ist kamkolvek mimo sovietskeho koncentraku, t.j. aj do "socialistickej Juhoslavie"!
Ist s cestovkou znamenalo iba , ze clovek nepotreboval Devizovy prislub, co bolo ale vykompenzovane pekelne drahou cenou tych zajazdov.
Lenze Devizak bol zalezitostou banky, nie zalezitostou statnej moci. Od toho sluzila VYJAZDNA DOLOZKA!
Niekto, kto nevie ani rozlisit medzi vyjazdnou dolozkou a devizovym prislubom tu nema co vypisovat litranie o tom, co kto mohol alebo nemohol!
Kto isiel cez Cedok , ten akorat nemusel ziadat banku o Devizovy prislub ale Vyjazdnu dolozku od StB potreboval takisto! A na nu bolo treba mrte stemplov, suhlasov od kadrovak, ZO KSC a najma, zaruky ze sa dotycny vrati, neraz vo forme casti rodiny, ktora nesmela ist na dovolenku ale ako rukojemnici museli zostat doma. A nebola to narokova zalezoitost.
Co sa tyka vystahovania, o ktorom pisete, to existovali iba formalne, kvoli Helsinskej konferencii to sudruhovia museli strcit do zakonov ale v praxi to bol niekolkorocny proces , plny StBackeho sikanovania, terorizovania, vydierania, ktory mohli sudruhovia zatahovat donekonecna. A takisto, kto sa vystahoval, ten sa stal nepriatelom statu a uz viac nesmel vstupit na uzemie CSSR, kde pritom zanechal mnohych blizkych.
A co sa tyta vasich kaskaderskych rád s virnikmi a rogalami, to uz nepotrebuje dalsi komentar....
 

Fakty a realita

V 70-tych a 80-tych rokoch bola potrebná výjazdná doložka len do nesocialistických krajín (plus vízum) a do Juhoslávie bola treba tiež doložka (bola iná, ako do "nesocialistických krajín). Ja osobne som "slobodne" na pas cestoval do Maďarska, Poľska, NDR, Rumunska a Bulharska (súkromne a aj služobne). Jediný problém boli peniaze. Bežne tisícky ľudí cestovali do Maďarska do Budapešti, Gyoru a Mossonyu na trhy bez problémov (70-te a 80-te roky), Poľsko po vyhlásení výnimočného stavu bolo trochu zložitejšie ale organizované firemné zájazdy neboli problém. Zo socialistických krajín bolo najzložitejšie ZSSR a súkromné cestovanie (individuálna turistika a návšteva príbuzných, pripominala režim návštev príbuzných v hraničnom pásme u nás v 50-tych rokoch). Rozhodne mi to koncentrák nepripomínalo (nemali sme vytetované čísla, kápovia vtedy tiež neboli a ani nútené práce sme nevykonával).

K výjazdným doložkám, máte to v hlave časovo trochu pomotané. Bez devízáku (alebo príslušnej sume v banke zaslanej "devízovým cudzozemcom", prípadne vlastným devízam v banke) ste nemohol žiadať o doložku. Pokiaľ ste nebol ten disident, ako ste sám uviedli, doložku ste dostal, akurát, keď ste sa pochválil dobrým dušiam vo Vašom okolí ( a tí Vás nabonzovali, že robíte podozrivé majetkové operácie resp. chcete emigrovať ), doložku Vám nevydali alebo už vydanú zobrali. STB s tým nič nemala, doložky vydávala celkom iná zložka polície. Firemné zájazdy neboli pod takým drobnohľadom a Vaša dramatizácia nemá s realitou nič spoločné. Tie "ukrutne drahé" zájazdy stáli napr. do Juhoslávie na cca 14 dní cez CKM zhruba jednu priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve vo vtedajšej ČSSR a to boli zákazdy s "plnou penziou" a "smiešnym" vreckovým. Do západnej Európy sa predávali vačšinou poznávacie zájazdy a ubytovanie a služby, čo človek dostal boli vtedy na priemernej úrovni (žiadne hotely Formula 1 a rozhegané autobusy). Zájazdy v ČEDOKU k platu boli vtedy oproti dnešku cca dvojnásobne drahšie ale vtedy ste si boli istý, že medzičasom, keď ste boli v zahraničí cestovka určite neskrachuje. Každý mal vtedy iné priority, výdavky na obstaranie bývania boli vtedy ku platu tiež iné, ako sú dnes.

No a s "vysťahovalcami" miešate "emigrantov", ktorí boli odsúdení v neprítomnosti za trestný čin nedovoleného opustenia republiky, tí sa obvykle do najbližšej amnestie nemohli v ČSSR ukázať (potrebovali najma získať občianstvo krajiny, kde žili). Pokiaľ v prípade oficiálneho vysťahovania nešlo o "disidenta" alebo iného "potížistu", neboli jeho návštevy príbuzných až taký problém a šikana príbuzných zo strany "orgánov" prakticky nebola. Treba však aj povedať, že veľa emigrantov neboli až takí anjeli, lebo v mojom okolí v 70 -tych a 80-tych rokoch cca polovica emigrujúcich si valuty pre začiatok v cudzine obstarala za peniaze, čo neboli ich (vyrobili manko v obchode, na pumpe a pod. rádovo okolo 100 - 200 tisíc Kčs). Takže takíto ľudia potom asi boli oprávnene v hľadáčiku polície (kriminálky) z iných, ako "politických dovodov").

Tie špecifické formy opustenia republiky som uviedol pre ilustráciu, lebo boli určite menej rizikové, ako sa dať zastreliť pohraničníkmi medzi plotmi alebo utopiť v Morave a Dunaji. Dnes mi práve plot medzi USA a Mexikom pripomína túto dobu (skúsili by ste neuposlúchnuť pokyny polície resp. nebodaj ich nejako ohroziť).
 

 

Strcte si tu propagandu niekam. Ak niekomu chcete nabulikat, ze do Juhoslavie stal zajazd jednu mesacnu mzdu , tak ste uplne na smiech.

" Zájazdy v ČEDOKU k platu boli vtedy oproti dnešku cca dvojnásobne " - tu je uz na mieste sa opytat, co za matros ste si to pichli. Este stale si pamatam , ako somv 80. rokoch listoval v katalogu CEDOKu, zajazd autobusom do Pariza stal 15000 Kcs pri priemernom cistom plate 2400Kcs, to bola cena za to, ze clovek nemusel ziskat Devizovy prislub.
Co sa tyka StB, zasnem nad vasou presvedcenim o apolitickosti schvalovania v komunistickej ZNB, jasne, to akoze oni si ani nepreverili u kolegov z 1. spravy, ci dotycny nie je v evidencnych zaznamoch vedeny ako nepriatelska osoba... ... ach, keby blbost kvitla, tak namiesto vasho prispevku vidim rajsku zahradku

A co sa tyka kydania na emigrantov, kto vam dal pravo plut na tie statisice ludi. Ze tam niekto zostal, kto sa chcel vyhnut tr. stihaniu, mozno sa to v ojedinelych pripadoch stalo ale v ziadnom pripade to nemozno zovseobecnovat na emigrantov. A odsudeny v nepritomnosti za svojvolne opustenie republiky bol KAZDY z nich!

PS: Ze Devizak bola podmienka poziadania o Vyjazdnu dolozku - a co ine som kde napisal?
 

Čítanie s porozumením

Propaganda:

Moja matka bola dcéra kulaka a začiatkom 50-tych rokov ju vyhodili zo školy, jej otec a matka sa "upracovali" k smrti ale nikdy do družstva nevstúpili, strýko "prevzal štafetu" a bol následne súkromne hospodáriaci roľník počas celého starého režimu. Viacerí blízki príbuzní sa boli rekreovať ako "nepriatelia ľudu" v Jáchymove a po iných takýchto zariadeniach. Druhý dedo bol tiež len "kovoroľník" a celý život tvrdo pracoval. Žiaden z mojich pokrvných príbuzných najmenej do druhého kolena nebol člen štátostrany. Neznamená to však, že dnes si nasadím čierne okuliare a všetko za starého režimu budem len očierňovať bez ohľadu na realitu.

Každý režim tvoria len ľudia, čo v ňom, žijú, viď. udavači UŠB a ŠTB boli tí zlí a dnes je "udavač" Benčík ten dobrý.

Koncom 40-tych, 50-tych rokov ľudia skutočne emigrovali za slobodou a z politického presvedčenia. Po roku 1968 tiež, i keď často to boli aj bývalí straníci, ktorých po čistkách v strane vyhodili z lukratívnych pracovných miest. V 80-tych rokov to bolo podľa mojich poznatkov hlavne z ekonomických dôvodov (i keď bolo i veľa "naivných" a zanietených mladých ľudí, ktorí uverili "americkému snu", mnohí z nich po pobyte v lágri precitli ale veci sa nedali vziať späť ( mal som takýchto kamarátov, ktorí sa následne po roku 1989 vrátili späť a porozprávali aj dnes ťažko uveriteľné príbehy). Samozrejme veľa emigrantov pri podávaní žiadosti o politický azyl narozprávalo celé staré povesti české o politickom prenasledovaní, ktoré nemali s realitou nič spoločné.

V texte som jednoznačne napísal, že každý emigrant bol odsúdený v neprítomnosti za trestný čin nedovoleného opustenia republiky. Nič som nehovoril o ľuďoch, čo sa chceli emigráciou vyhnúť trestnému stíhaniu ale o ľuďoch, čo spáchali trestný čin, aby mohli opustiť republiku a nikde som to nezovšeobecňoval, hovoril som o ľuďoch, čo som poznal vo svojom okolí rovnako aj o rodine, čo sa oficiálne vysťahovala. Veľa by sa dalo napísať aj o "nevestách" cudzincov, ich "uvoľnení zo zväzku" a súvisiacich štrapáciách (tiež to bolo zložité, ale išlo to) ale Vy to budete stále nazývať propagandou.

Bez ohľadu na ideológiu pri niektorých "administratívnych postupoch" používali aj komunisti zdravý rozum. To znamená, že časovo bol systém nastavený tak, že najprv urobila ŠBČS "sito" v žiadateľoch o DP a potom sa iné "orgány" zaoberali žiadosťou o výjazdnú doložku. Takto to bolo nastavené aj v legislatíve.

K poslednému P.S - Vy ste vyvracal moje tvrdenie, zvlášť ohľadu nákupu zájazdu ako podmienky následného vydania VD.

Viď propaganda - moja sestra si bola vystáť v roku 1987 "nočnú radu" pred kanceláriou CKM a zájazd stál vtedajších 2400 Kčs. Vtedajší režim sa tváril, že mládežníkov dotuje a ceny boli takéto. V hoteli v Novigrade okrem našincov bývali aj mládežníci z USA, s ktorými sa zoznámila a o cca mesiac ju prišli pozrieť do Bratislavy. Žiadny ŠTB-áci nás nenavštívili pred tým, a ani po tom (ani žiadne správy nemusela sestra podávať). V cene, ktorú udávate boli zájazdy v trvaní 14 dní, ktoré ani dnes nestoja 300€ a aj služby boli za tú cenu adekvátne. Zájazdy organizované firmami alebo ROH do Juhoslávie stáli v polovici 70-tych rokov cca vtedajších 300 Kčs na osobu resp., koncom 80-tych rokov cca 1200 - 1500 Kčs podľa trvania resp. výšky vreckového. Samozrejme to neboli reálne ceny, ale ceny, čo zaplatil zamestnanec a ostatné platilo ROH a firma. Takže realita bola aj takáto, i keď niekto dnes povie, že len pre "vyvolených" (moji svokrovci resp.rodičia boli len radoví robotníci a aj na nich sa s času na čas niečo ušlo).
 

ŠTB

Vy ste vo Vašom príspevku hovorili o tzv. "obyčajných ľuďoch", čo neboli disidenti alebo nejak mimoriadne aktívni voči bývalému režimu. Pokiaľ ste nebol nejaký aktivista, záležalo hlavne na dobrách dušiach vo Vašom okolí, čo Vám chceli uškodiť.

Zo starého režimu som mal možnosť čítať rôzne udania od cca 50- tych rokov, čo posielali aj poniektorí, dnes "úctyhodní" bojovníci voči komunizmu, kvôli banálnym susedským a medziľudským sporom a vtedajšie orgány sa nimi museli samozrejme zaoberať. Bolo úplne paradoxné, keď sa práve "strana" zastala takýchto "závadových" osôb a trestné stíhanie bolo zastavené. To isté sa týkalo aj udaní o zámere nedovolene opustiť republiku. Vtedy som si veľmi poopravil názor na viacerých ľudí, čo som poznal a predtým ich považoval za čestných a slušných a pritom boli v skutočnosti horší ako mnohí "zanietenci s na červeno zafarbeným mozgom".

Podobne to bolo trebárs na pracovisku pri vydávaní odporúčaní na DP (tam sa tiež často prejavili osobné spory). ŠTB ani nemusela ani nijak aktívne konať, vždy sa našli nejakí udavači a bojovníci proti rozvracačom "šokializmu" (i keď najčastejšie bola príčinou sprostá závisť). Vy to tak dramatizujete, že ŠTB nemala v 70-tych a 80-tych rokoch iné nič na práci ako sledovať a preverovať každého traktoristu pri podávaní žiadosti o VD a DP. Nemám žiadne ružové okuliare, ale realita bola podľa mojich informácií iná (pri DP to boli najmä "ekonomické akcelerátory" pre zodpovedných úradníkov), niekto dostal DP každý rok a potom samozrejme iným žiadateľom bola žiadosť zamietnutá. Aj dnes veľa ľudí trpí paranojou, že ich niekto sústavne sleduje a podobne to bolo aj kedysi. Akurát dnes Vás nezavrú, keď budete počúvať Slobodnú Európu.
 

1745283

Chýba Vám troška skúseností zo starého režimu.
 

Skúsenosti zo starého režimu

Myslíte si, že keď som skoro polovicu svojho života prežil za starého režimu, mám málo skúseností? Alebo som sa mal pre rozšírenie skúseností ísť nechať postreliť resp. nechať chytiť PS MV pri pokuse o nelegálne prekročenie hranice a následne si ísť posedieť do nejakého "rekreačného zariadenia" v Leopoldove, Ilave alebo do Želiezoviec ?

To že som vtedy život nevnímal len čiernymi okuliarmi, neznamená, že sa mám nechať poučovať od niekoho, kto asi žil v inom štáte resp. pozná mnoho vecí sám len z počutia (viď. činnosť a prenasledovanie zo strany ŠTB a iných zložiek pod ministerstvom vnútra ako z akčného filmu). Narodil som sa síce v 60-tych rokoch a rok 68 som vnímal ako dieťa ale 70-te a 80-te roky si ešte pamätám myslím dosť dobre. Vyštudoval som (počas školy pracoval a cestoval aj do "šokialistického" zahraničia, absolvoval ZVS) a následne pracoval a žil ako tisíce iných občanov ČSSR v reálnom "šokializme" do roku 1989.

Neviem, možno niekde ďaleko na východ od Bratislavy mali agilnejších komunistov a ŠTB-ákov, ktorí robili iniciatívne režim svojim spoluobčanom ešte neznesiteľnejší, preto si však ja svoje spomienky, ako som vtedy žil (a aj moja blízka rodina) nebudem predsa prepisovať nejakými nezmyslami len kvôli nejakým dnešným "trendom", ktoré často nemajú s realitou nič spoločné. Mám sa preto, že som nedostal v roku 1988 devizák, resp. fabulovať, že by mi ŠTB aj tak nevydali do Juhoslávie vycestovaciu doložku, stále dnes umárať a cítiť sa potrestaný? (viď. aj citovaný "komunistický koncentrák" diskutérom vyššie).

Rovnako by som mohol písať o pár rokov ako sa "cítim" dnes, keď súčasná garnitúra používa nástroje a vyhrážky veľmi podobné tým, čo som zažil za šokializmu (mám také podozrenie, že v SME túto rubriku o nostalgii za ˇ"šokializmom" zaviedli naschvál, aby mnohí čitatelia prežili "déja-vu").

Ja som optimista (vždy môže byť horšie), takže nevidím dôvod sústavne sa umárať v nejakých nočných morách minulosti a zo života sa treba tešiť (aj keď len z toho mála, ktoré nám je za príslušného režimu dovolené).
 

Ospravedlnenie

Nesprávne som zbrklo reagoval na Váš príspevok.
 
Hodnoť

 

Jeden z mála politikov v zahraničí, ktorý pozná túto časť histórie Slovenska, je Mike Pompeo. https://domov.sme.sk/c/2205130...
 
Hodnoť

Otec

sluzil u pojranicnej strazi na Dunaji. Mam jeho fotku v "namornickej" uniforme, takze asi sluzil na clnoch. Bohuzial zomrel, ked som mal 7 rokov, takze som sa s nim na tuto temu nemal moznost porozpravat.
 
Hodnoť

 

Drobny detail, Rakusko nebola "kapitaisticka" krajina - pretoze Rakusko muselo byt podla povojnovej dohody "neutralne", dokonca doteraz preto nie je v NATO. Prisny hranicny rezim bol preto oficialne na hraniciach s tzv. "nesocialistickymi krajinami a s Juhoslaviou".
 

 

"nebolo kapitalisticke, pretoze bolo neutralne"
Ach boze, to je uz len myslienka.
 


Najčítanejšie na SME Domov