Diskusia k článku: Čaputová sa stretla s exprezidentom Kiskom

Očakával som, že na fotografií prezidentky so ženami v ich deň, uvidím symboly dneška. Lekárky, zdravotné sestry, sanitárky, panie upratovačky, či vodičky a dispečerky záchrany. Ženy z prvej línie vo svojom smútku, radosti, strese aj s batôžkom desivosti smrti, ktorý si ponesú až po okraj ich života. Pri spomienke na tých, ktorých nedokázali zachrániť, lebo roky predtým boli časom povestných košických bujarých osláv vykrádačov zdravotníctva po každom milióne zisku. Očakával som, že motív stretnutia, rovnocennosť žien v odmeňovaní ich práce, priveje do paláca húf iných žien. Tie, ktoré nepoznajú slasť političiek či poslankýň, ktorých odmeny sú také isté, ako komunistu Fica, marxistu Blahu či „rozvedených“ fašistov Kotlebu s Mazurekom vzorom Pellegríni. Očakával som, že k sviatku MDŽ prispeje aj najpopulárnejšia Slovenka, Peter Pellegríni, ktorý oslavoval plač nad svojou úbohou mzdou v paláci o pár dní skôr s úpenlivosťou vidiny zmeny moci. Očakával som, že namiesto nárekom nad jednou miliardou vyhodenou na nefunkčnú informatizáciu, nebude ju prekrývať slaboduchým obrazom dôchodkyne z lazov. Tej bez počítača, tej ďaleko od smartfónu, ale sadne do luxusného mercedesu a dovezie ženičku na vakcinovanie. Pre každý prípad, aby NAKA si nespomenula na čas, jeho s Rašim, keď obrazom žienky domácej štrikovali informatizáciu spoločnosti. Očakával som, že uvidím tvár novinárky Moniky Tódovej, ktorá odkrývala vraždu novinára a snúbenice, či únos i neúnos občana Vietnamu od Kaliňáka, aby otvorila hrádzu hnusu mafiánskeho štátu Fica s Pellegrínim. Videl som tam inú Moniku, potomka rodičov vedených zo zoznamu štb, zrejme s úmyslom pokračovania tradície z čias štvrtého článku o vedúcej úlohe zločincov. Ak akceptujem výber žien do paláca, potom s veľkou dávkou zmyslu pre čierny humor, mala byť pozvaná aj Mária Trošková. Jej jazdenie na predsedovi Ficovi po kabinetoch mocných sveta jej chýba natoľko, že dostala výnimku zajazdiť si na koni v bratislavskom jazdeckom areály aj v čase núdzového stavu. Iných žien a inej núdze. Na mieste, kde osem vysokých funkcionárov KSS zošilo to povestné – „Bez komunistov to nejde“ ! Očakával som, že tam bude najdôležitejšia žena dneška – Slepá no s mečom a váhami v rukách, Spravodlivosť. Tá, o ktorej hovorila prezidentka vo svojom inauguračnom prejave. Tá, ktorej nenechali množstvo nezodpovedaných otázok pri únose Vietnamca a korunného princa Smer-SD a Hlas-SD, Róberta Kaliňáka. Čo už drahé ženy, keď z úst „muža“ zaznie výzva , aby sme sa jemu, Ficovi a Smer-SD ospravedlnili. Začnem prvý. Vtipom z čias spred okupácie Československa. Učiteľka hovorí deťom, Vietnam postihlo sucho i povodne, prineste po sto korún. Všetky deti priniesli, iba Moricko povedal, že nám v suchotách i keď nás vyplavovalo nikto nepomohol. Až prišiel deň, keď učiteľka zvestovala deťom – Deti, Vietnamci vybudovali socializmus, prineste po 100 korún. Deti doniesli, iba Moricko vytiahol tisíc korún so slovami – „Väčšie nešťastie ich nemohlo postihnúť“, odkazuje môj dedo. Tak sa ospravedlňte Ficovi aj vy, ostatní, ktorí s hrôzou a iní s nádejou pozeráte, ako poslušné detičky budovateľov socializmu na Ficov a Pellegríniho spôsob očakávajú, že referendum má v hierarchií ospravedlnení najvyššiu cenu. Aby už najpopulárnejšia Slovenka, Peter Pellegríni, znova dostávala rovnakú mzdu, ako muži.