Ak sa nezmení stratégia médií, tak prieskumy bude Smer vyhrávať ešte veľmi dlho.
Zoberme si situáciu po marci 2020. Premiérom bol Matovič, no v médiách sa jeho vyjadrenia publikovali väčšinou komentovane, vyberali sa vety z kontextu a tie média poprekrúcali a nakoniec z toho urobili senzáciu, lebo dali k tomu vyjadrenie Sulíka, a to bolo spravidla opačné, aj keď vo vláde za to zahlasoval.
No v tom čase, až do volieb, sme denne videli Ficov xicht spoza plexiskla vo všetkých médiách a tie mu tlieskali, lebo si nedával servítku pred ústa v kritike Matoviča. Bolo im jedno, že sústavne klamal, hlavne že nakydal na Matoviča. Nevidel som nikde investigatívu, ktorá by tie klamstvá Ficovi otrieskala o hlavu.
Teraz je situácia iná. V médiách sú Fico a jeho koaliční partneri denne. Prvé dva mesiace po voľbách nerobili nič iné, len nadávali na predchádzajúce vlády, ako to Heger s Matovičom dobabrali, hoci preberali vládu po "odborníkoch". Opäť nikto s novinárov to nerozoberal, vyhovovala im, a dodnes vyhovuje, sústavná kritika Matoviča a spol.
Teraz nastala situácia, aby sa do prvej línie kritikov postavil vodca opozície. Predseda PS. No ten je, mierne povedané nevodca. Nie je ani ostrý, ani výrazný. Dostáva síce podobný, možno aj väčší priestor, ako Fico po r. 2020, no po jeho vstupe si po desiatich minútach už nikto nepamätá, čo vlastne hovoril. Majerský je podobný a Sulík by aj vedel kritizovať, no gro ľudí mu už neverí. Najtrefnejšie Fica kritizuje Matovič. No ten zo zásady nedostane priestor, lebo je to Matovič.
Na záver dávam na môj vkus dobre opísanú situáciu, ktorú som čítal dnes v inom denníku:
"Aj preto je prinajmenšom netaktické a kontraproduktívne, ak nedokáže celá opozícia ťahať za jeden povraz. Nielen v parlamente, kde funguje spolupráca naprieč stranami ako švajčiarske hodinky, ale aj na ulici.
Dá sa pochopiť, prečo odmieta Sulík Matoviča a naopak. Menej pochopiteľné je, ak nemôže na spoločnom opozičnom proteste vystúpiť nikto z hnutia Slovensko alebo z mimoparlamentnej strany Demokrati.
Napríklad nekonfliktný Gábor Grendel, ktorý sa dlhodobo venuje bezpečnostnej problematike. Alebo Juraj Šeliga, ktorý kontinuálne upozorňuje na prešľapy generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Výsledkom je pachuť, dva typy protestov a zbytočné trieštenie síl. Ficov valec sa zasekol, ale šanca úplne ho zastaviť je len v jednote. Ako pred 34 rokmi, keď sa po masových protestoch rozsypal komunistický režim."