Slovensko ide byť taká Argentína druhej svetovej vojny. Politika "štyroch" svetových strán a nakoniec sa z Popradu stanú Karlove Vary s väčšími kopcami.
Samozrejme, je to iba o hodnotách. Amorálnych jedincov nájdeme v každej jednej krajine, ale u nás je amorálny oportunizmus náboženstvom nasávaným s materským mliekom (asi preto tie sympatie k Rusku) a nenormálny je ten, kto si nezoberie, keď sa nikto nepozerá.
Najhorší je však ten, kto svojim životom a konaním nastavuje morálne zrkadlo. Takého treba zadupať ako špak, zrelativizovať jeho skutky a nájsť nejaký banálny až smiešny prehrešok z puberty (napr. že ukradol zelenú malinovku za tri koruny v deväťdesiatom piatom ako ja), na ktorom ukážeme, že sa zasa až tak nelíši od arizátorov dnešných čias, veď kradnú všetci, niekto onehdy malinovku (ja), niekto budúcnosť (Smeráci), tak načo moralizovať...
Vždy je vidieť, ako sa po takých morálne čistých individualitách, ak sa aj objavia vo verejnom živote, zvezie všetka nenávisť proletariátu a hecujúcich šmejdov v politike. Vyvolávajú v nich totiž strach, že kradnúť, brať si cudzie a nehospodárne šafáriť s verejným tu raz nebude nepísaným ústavným právom ako je tomu dnes.