Sólo talianskeho umelca Manuela Rondu, v ktorom si pokladá otázky: Čo nás každú chvíľu núti urobiť “veľký skok” a potom ďalší a ďalší? Môžeme tak dosiahnuť transcendenciu? Postava, ktorú hrá sám choreograf cestuje medzi realitou a fikciou prostredníctvom tanca, herectva, performancie či klaunizmu so zámerom priblížiť sa k telu z rôznych uhlov, ako aj rozšíriť jeho výrazové možnosti, reflektujúce transcendenciu.
Zdroj: Marek Jančúch