BRATISLAVA. Ženy na Slovensku prežijú bez zdravotných problémov najkratšiu časť svojho života zo všetkých žien v Európskej únii.
Každoročné správy o hospodárskom a sociálnom vývoji v jednotlivých krajinách Únie vydala Európska komisia tento rok 26. februára.
Značná časť správy o Slovensku sa týka zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva však so zisteniami Komisie nesúhlasí, vraj má zlé údaje.
Seniorom ostávajú iba štyri roky zdravia Čítajte Susedom sa darí lepšie
„Priemerná doba, v ktorej sa ľudia môžu tešiť dobrému zdraviu a sú bez zdravotných postihnutí je pre ženy najnižšia v Európskej únii a u mužov je jedna z najnižších,“ píše sa v správe o Slovensku.
Obyvatelia Slovenska v zdraví a bez zdravotných komplikácii žijú približne len do svojho 53 roku. Výrazne tak zaostávajú napríklad za druhými Švédmi, ktorí sa môžu tešiť na približne 70 rokov v zdraví. Slovensko podľa správy veľmi zaostáva aj za Českom, kde žijú ľudia v dobrom zdraví približne 63 rokov.
S podobnými zisteniami prišiel vo vlaňajšej analýze Ako Slovensko doplatí za neliečenie zdravotníctva aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.
Obyvateľom Slovenska, ktorí dosiahli 65. vek života, podľa neho zostávajú už iba štyri roky v zdraví. „Ženy i mužov, ktorí práve dovŕšili 50 rokov veku, čaká len vyše 11 rokov života v zdraví,“ píšu autori štúdie v analýze.
Nielen podľa Európskej komisie, ale aj podľa INEKO žijú obyvatelia Slovenska bez zdravotných problémov kratšie ako susedia z Vyšehradskej štvorky. Za Čechmi podľa Komisie zaostávame až o približne o desať rokov, za Maďarmi asi o päť a za Poliakmi o šesť rokov.
Malo by sa umrieť Čítajte Ministerstvo: Zle počítali
„Ide o chybu v zbere dát, ktorá spôsobuje, že Slovensko má z 28 krajín Európskej únie najhoršie výsledky v tzv. healthy life years (počet rokov v zdrav - pozn. red.),“ tvrdí jeho hovorca Peter Bubla. Odvolal sa na analýzu INEKO, podľa ktorej ľudí čaká dlhší život bez chorôb.
Analytik INEKO Dušan Zachar nenamieta, že by Komisia mala chybné údaje.
„Je to aj objektívne dané historicky zlým zdravotným stavom našej populácie, ale aj chýbajúcou osvetou, preventívnymi programami, motivovaním pacientov a neriešením problémov zdravotníctva, ktoré stále odsúvame na neskôr,“ reagoval.
Zdravotná sestra v redakcii SME: Dlhodobá starostlivosť je chorá Čítajte Opatrovateľky z núdze
Na slovenské ženy podľa Európskej komisie dopadá aj ťarcha starostlivosti o ich nevládnych príbuzných, lebo musia nahrádzať chýbajúcu dlhodobú starostlivosť štátu o chorých.
„Verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť patria medzi najnižšie v Európskej únii (0,2 percenta HDP v roku 2013) a dostupnosť opatrovateľských služieb na celospoločenskej úrovni je nedostatočná,“ hodnotí v správe Komisia.
„V dôsledku toho musí byť dlhodobá starostlivosť poskytovaná príbuznými – často ženami – s negatívnym dopadom na ich zapojenie sa do pracovného procesu."
Sestry v domovoch si na vyššie platy počkajú Čítajte Čaká sa roky
O dlhodobej starostlivosti hovorila bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská zo Smeru, že je jej prioritou. „V priebehu budúceho roku musíme túto problematiku posunúť jednoznačne ďalej,“ povedala v roku 2012 pre SME.
Je rok 2016 a koncepcia dlhodobej starostlivosti stále chýba. „Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom práce a sociálnych vecí pracuje na príprave stratégie o dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti,“ vraví Bubla. Kedy bude stratégia hotová, nepovedal.
„Dlhodobá integrovaná starostlivosť má na Slovensku veľké deficity a zostávajú aj po štyroch rokoch tejto vlády,“ vraví Zachar. Podarilo sa síce podľa neho prijať novelu zákona, ktorá umožnila zdravotným poisťovniam uzatvoriť zmluvu so zariadeniami sociálnych služieb, ktorým by mohli preplácať deväť špecifikovaných ošetrovateľských výkonov, ale "je to len smietka v mori“.
