KOŠICE. „Konečne idú peniaze do prevencie pred povodňami a nielen do odstraňovania následkov škôd,“ hovorí starosta obce Krivany v okrese Sabinov Ján Šejirman (Smer).
Program rozbehnutý ešte Radičovej vládou podľa neho prináša efekt. „Hrádze či zasekávacie pásy určite zadržia aspoň časť vody a zmiernia dôsledky záplav.“
Vláda Roberta Fica však protipovodňový program, ktorý dal načas aj prácu nezamestnaným, zastavila. Traja oslovení starostovia Smeru vrátane poslanca Národnej rady a starostu Starej Bystrice Jána Podmanického však hovoria, že by v ňom pokračovali. Tvrdia, že nenáročné stavby nepomáhajú len pri búrkach, ale aj v období sucha.
V Krivanoch však teraz vodohospodári preverujú, či boli protipovodňové opatrenia postavené oprávnene. Tvrdia, že drobné hrádze na potoku sú vodnou stavbou, na ktorú treba projektovú dokumentáciu a štúdiu o vplyve na životné prostredie. Starosta to chápe ako šikanovanie.
„My sme zákon neporušili. Občania majú právo a my povinnosť chrániť ich majetok, zdravie a životy. A o to pri záplavách ide.“
Šejirman netvrdí, že systém zadržiavania vody v teréne zabráni povodniam stopercentne. To, že pomáha, je však podľa neho nesporné.
Napísal aj list predsedovi vlády. „Zamestnali sme desať dlhodobo nezamestnaných, niektorých od roku 1990. Mám obavy, že tak rýchlo robotu nenájdu. Aj to som napísal premiérovi.“
Opisuje, že je viditeľný aj vplyv na krajinu, vegetáciu, vtáctvo. Sú to jednoduché opatrenia, ktoré prinášajú všestranný úžitok. Mali by do toho zapojiť poľnohospodárov, lesníkov, ale nič sa nerobí.“
Starostovia obcí, kde hrádzky vyrástli, sú spokojní. Vláda Roberta Fica však program zastavila. Tvrdí, že ide o čierne stavby.
Lacné a efektívne
Iveta Kundrátová (Smer), starostka Matysovej v okrese Stará Ľubovňa, je presvedčená, že program obnovy poškodenej krajiny by mal pokračovať.
Povodne pravidelne sužujú dedinku so 70 obyvateľmi, v roku 2010 spôsobili veľké škody. Nad obcou postavili po záplavách takmer sto hrádzok, vodozádržné jamy a zasekávacie pásy.
„Vlani sme mali dvakrát prietrž mračien, trvalo vyše hodiny a pol, kým prvá väčšia vlna dorazila do dediny. Žiadne záplavy neboli. A hrádzky vydržali.“
Zamestnali desať Rómov z okolia, odviedli dobrú robotu. „Dostali sme dvadsaťtisíc eur, ešte sme Úradu vlády vrátili. Za dvadsať rokov štátne lesy nečistili povodie, nerobili úpravy. Regulácia, ktorú postavili ešte za totality, je zničená, ale nikto sa tým nezaoberá.“
Lepší je aj stav vody v potoku. „Vrátili sa pstruhy, nasťahovali sa divé kačky.“
Podmanický verí
Za pokračovanie je aj Ján Podmanický. „Filozofia zadržiavania vody v krajine je podľa môjho názoru správna, s vodou takto hospodárili aj naši predkovia a bolo to pre krajinu pozitívne. Pokračovanie projektu si vyžaduje odborné zhodnotenie. Ak pozitíva prevážia, malo by sa uvažovať o stanovení pravidiel na jeho realizáciu.“
O užitočnosti hrádzok ešte nie je rozhodnuté, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Protipovodňové opatrenia vládneho programu sa podľa prieskumu osvedčili
Až 70 percent starostov, ktorý sa zapojili do prieskumu Nadácie na podporu občianskych aktivít, považuje daný program za užitočný.
KOŠICE. Protipovodňové opatrenia realizované v rámci vládneho programu revitalizácie krajiny z rokov 2010-2012 sa osvedčili a mali by pokračovať. Tvrdí to Nadácia na podporu občianskych aktivít (NPOA) na základe prieskumu, ktorá uskutočnila medzi starostami obcí zaradených do programu.
Do prieskumu sa zapojilo 218 starostov z celkového počtu 488 zapojených obcí (45 percent). Z prijatých odpovedí viac ako tri štvrtiny starostov považuje program revitalizácie krajiny za správny prístup z hľadiska protipovodňovej prevencie, protieróznej ochrany, ako aj prevencie proti suchu.
Program zamestnáva nezamestnaných
Väčšina starostov - 70 percent považuje daný program za užitočný a zmysluplný spôsob zamestnávania nezamestnaných a 89 percent by v revitalizácii krajiny chcela nejakou formou pokračovať. V podpore programu sa pritom starostovia zhodujú bez ohľadu na stranícku príslušnosť, konštatovala NPOA.
"K prieskumu sme pristúpili preto, aby sme sa vedeli pozrieť na výsledky programu cez očí tých, pre ktorých bol určený, a videli, kam by sa mali peniaze na príslušné opatrenia nasmerovať," uviedla dnes v Košiciach pre novinárov riaditeľka NPOA Katarína Vajdová. Prax podľa nej ukázala, že iba obce a ich obyvatelia majú najlepšiu znalosť miestnych pomerov, vedia a chcú robiť na obnove krajiny to, čo veľké štátne podniky a organizácie nedokážu.
Analytik NPOA Juraj Kohutiar konštatoval, že v prieskume rezonovala silná podpora programu revitalizácie naprieč politickým spektrom.
"Ak existuje nejaká súvislosť, tak nie je politická. Podpora programu je zvyčajne vyššia u starostov, ktorých obce boli viac trápené povodňami." povedal.
Program pre obce aj prírodu
Prieskum sa podľa nadácie realizoval preto, že doteraz neboli vyhodnotené prínosy a nedostatky programu. V prospech jeho pokračovania sa vyjadrili aj traja starostovia prítomní na tlačovej konferencii.
"Neviem pochopiť, prečo sa v programe revitalizácie nepokračuje. Bol jednoduchý, zrozumiteľný každému a v našej obci som nepostrehol žiaden negatívny ohlas. Ak chceme chrániť naše obce pred nepredvídateľnými následkami povodní, nemáme inej cesty ako robiť takéto jednoduché, dostupné a vlastnými občanmi budované objekty. Je to v záujme ochrany majetku obcí, občanov a prírody," hovorí starosta Snežnice (okr. Kysucké Nové Mesto) Ján Pokrivka.
Podľa starostu obce Krivany (okr. Sabinov) Jána Šejirmana sa konečne začalo niečo robiť aj mimo tokov, aby voda zostávala v krajine a zamedzilo sa prívalovým vlnám. Odmietol pritom zosmiešňovanie prehrádzok ako prevencii pred prívalovými povodňami. Tvrdí, že do opatrení treba zahrnúť aj poľnohospodárov a lesníkov. "Verím, že ten program v nejakej podobe bude pokračovať, aby potom išlo čím menej peňazí na odstraňovanie následkov povodní," konštatoval.
Starosta Matiašoviec (okr. Kežmarok) Marián Štefaňák konštatoval, že tri drobné potôčiky v obci sa v minulosti počas lejakov rozzúrili v priebehu 15 minút .
"Ihneď po ukončení projektu bol prudký lejak, keď hladina rieky dosahovala vysoké stavy a určite aj vďaka vybudovaným vodozádržným opatreniam sme v obci nezaznamenali zvýšenie hladiny na všetkých ostatných prítokoch tečúcich cez katastrálne územie," povedal.
Igor Urbančík z Centra pre rozvoj verejnej správy upozornil, že v zmysle zákona o ochrane pred povodňami obec riadi a zabezpečuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území obce. Ide pritom najmä o preventívne opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody, zmenšujú maximálny prietok povodne alebo chránia intravilán pred zaplavením. "Snahy úradníkov spochybniť aktivity obcí sú preto zásahom do kompetencií samospráv," zdôraznil.
Budú hľadať spôsob ako pokračovať
Príklady zo zahraničia i Slovenska podľa Michala Kravčíka z mimovládnej organizácie Ľudia a voda dokazujú účinnosť opatrení a významné zlepšenie vodozádržnej schopnosti krajiny.
"Aj preto budeme v spolupráci so samosprávami hľadať spôsoby ako pokračovať v obnove krajiny a ochrane pred povodňami, suchom a klimatickými zmenami. Prvým krokom je spustenie kampane na využitie dvoch percent z daní na obnovu krajiny a tvorbu pracovných príležitostí pre dlhodobo nezamestnaných," uviedol.
Podľa Kravčíka, ktorý pôsobil ako výkonný manažér vládneho programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu, celkové náklady na tento projekt boli zo štátneho rozpočtu 24 miliónov eur a z eurofondov 18 miliónov eur, zamestnaných bolo cez neho 7700 nezamestnaných.
Séria podujatí k danej problematike sa začína dnes prvou regionálnou konferenciou v košickej mestskej časti Ťahanovce, na ktorej sa stretávajú starostovia, primátori a vodní inžinieri z východného Slovenska.
TASR
