Zelenou školou sa na Slovensku už pokúsilo stať 291 materských, základných a stredných škôl. Iba päťdesiat z nich to dokázalo. MIROSLAVA PILÁRIKOVÁ školy učí, ako zmeniť seba a svoje okolie.
Keď pred 11 rokmi program Zelená škola vznikal, na Slovensku bolo prakticky nemožné systémovo vzdelávať v oblasti ochrany prírody. Cítiť posun?
„Veľmi. Úlohu zohrala legislatíva, keď sa environmentálna výchova stala prierezovou témou vo vzdelávaní ako takom. Je to však veľmi dlhý a pomalý proces. O Zelenej škole je rozšírená predstava, že chceme, aby sa všetci vrátili na stromy a do jaskýň. Často sa ma pýtajú, či chodíme objímať stromy. V živote som žiadny strom s deckami neobjímala. Je to vzdelávací program.“
Ktorý nápad škôl vás zaujal najviac?
„Mám rada inovácie, ktoré idú von zo školy. Škola v Seredi zaviedla Pešobus, ktorý má klasicky rozpísané zastávky. Má hneď viacero rozmerov. Jeden je environmentálny, chodí sa pešo namiesto auta s jedným žiakom a jedným rodičom. Má to aj silný sociálny rozmer, deti sa spolu rozprávajú. Ďalší rozmer je komunitný. Spojilo to celé sídlisko a občas sa pridajú aj dôchodcovia.“
Sú školy, kde s iniciatívami prichádzajú sami žiaci?
„V Michalovciach sa im nepáčilo, že si balia zošity a knihy do igelitových obalov, ktoré sa trhajú. Najskôr to nevnímali environmentálne, ale krásnym dôsledkom bola kampaň na ďalších siedmich školách v meste. V projekte Menej je viac vytvorili celý manuál ako z reklamných letákov vytvoriť čo najlepšie obaly na zošity a ktorý leták je najvhodnejší. Postupne stiahli celé mesto.“
Recykluje sa na všetkých školách?
„Ani zďaleka. My už máme vnútornú alergiu na zbieranie odpadu, recyklovanie a zhasínanie svetla. Má to byť skôr o našom vlastnom správaní k životnému prostrediu. Recyklácia zväčša zostáva len na úrovni sezónnych zberov papiera. Nejde do dôsledkov našich každodenných návykov.“
Ako sa dajú návyky vybudovať?
„Snažíme sa ukázať, že to nie je o tom, do ktorej nádoby odpad vhodiť, ale že celé plytvanie sa začína už v obchode. Treba rozmýšľať nad tým, čo kupujem a ak si vezmem aj plátennú tašku, odpad proste nevytvorím. Je super mať nad vypínačom nápis zhasni, ale deti nechápu, prečo by mali. Ak nemáme zmenu vo svojom vnútri, je nám jedno, či to svetlo svieti.“
Deti tomu rozumejú?
„Bez problémov. Sama som po dvoch rokoch v programe išla učiť, aby som to videla aj z druhej strany. Nahovorila som jednu základnú školu, aby som zadarmo mohla učiť environmentálnu výchovu. Snažíme sa ukazovať, že treba zmeniť formu vzdelávania na zážitkovú. V ére tabletov a laptopov, keď reklamy blikajú zo všetkých strán, deti nebaví učiteľ, ktorý stojí pred katedrou a diktuje poznámky. Podstatné je klásť správne otázky.“
Napríklad?
