Zelená škola je vzdelávací program, hovorí ekologička. Návrat do jaskýň nepripravuje.
Vzťah k životnému prostrediu
má prísť už z domu, od rodičov. Tak, ako hygiena, zdvorilosť a ďalšie cnosti. Úlohou školy by malo byť vzdelávať a socializovať. Mňa naučili rodičia, že šetrenie je cnosť (dnes je móda žiť na úver), že plytvať sa nemá, že netreba zbytočne svietiť a míňať vodu, že odpadky sa nemajú vyhadzovať v lese, ale do smetného koša (dnes je plný les smetí, v tom lepšom prípade prifrčí k nám pred dom auto, človek vyloží smeti a vyhodí ich do NÁŠHO koša). Jasné, že nič nie je dokonalé, a tak výchovné úlohy musí často suplovať aj škola. Ale preháňať by sa to nemalo. Baliť zošity do reklamných letákov mi už pripadá veľmi prehnané. My ako žiaci sme si balili zošity a knihy do obalov, ktoré sa nám páčili (aj sme si ich sami vyrábali) a preto, že sa nám páčili viac než tie "igelitové". Byť posadnutý recykláciou za každú cenu iba prirodzene vyústi do situácií typu "učiteľky, ktoré boli zo zelenej školy zúfalé, lebo im žiaci volali aj v noci". Tie učiteľky sú si za hystériu okolo recyklácie zodpovedné samy, veď ju vyvolali. A prečo sú vlastne zúfalé? V noci recyklovať netreba?