Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Po tom, čo prezident Andrej Kiska nepochodil s otázkou svojich kompetencií na ústavnom súde, chce tému riešiť s politickými stranami, ktoré sa dostanú do parlamentu po marcových voľbách. Chce s nimi uzavrieť patovú situáciu, ktorá nastala pri menovaní ústavných sudcov. Podľa jeho vlastných predstáv by sa mohla zmeniť aj ústava.
Vo štvrtok preto oznámil, že až do volieb už rozhodnutie o kandidátoch na ústavných sudcov neurobí. Hneď po voľbách však zvolá stretnutie s predstaviteľmi strán, kde sa chce pýtať na viaceré súvisiace otázky. „Pretože Ústavný súd odmietol moje podanie o výklad ústavy, tak akým spôsobom priamo v ústave zamedzíme tomu, aby v budúcnosti vznikali ústavné spory medzi národnou radou a prezidentom,“ avizoval prezident.
Nespôsobilý a neochotný
Kiska pritom podľa vlastných slov už aj má vlastnú predstavu o zmenách, ktoré by sa podľa neho dajú spraviť jednoducho.
Len minulý týždeň predstavil vlastný návrh ústavného zákona opozičný Most-Híd. Jeho predstavitelia na čele s exministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou hovoria o zvýšení počtu ústavných sudcov o dvoch a aj to, aby ich nemenoval už len prezident, ale aj Súdna rada a parlament. Kiska vo svojom príhovore spomenul, že návrh v týchto dňoch „zaznamenal“. Jeho obsah však nekomentoval.
K požiadavke na politické strany a národnú radu dohnal Kisku podľa jeho slov samotný ústavný súd. Ten označil za nespôsobilý a neochotný.
Zámer Kisku hľadať spoločné riešenie s politikmi by však pri vláde opätovne vedenej Smerom zrejme narazil. Strana Roberta Fica totiž vedie spor s Kiskom o menovanie sudcov už rok a pol. Šéf parlamentu Peter Pellegirini zo Smeru odmietol vypísať novú voľbu kandidátov na sudcov, o ktorú požiadal Kiska. Vyhlásil totiž, že Kiska už dostatočný počet kandidátov dostal a mal si z nich vybrať.
V reakcii na rozhodnutie prezidenta varoval, že sa tak môže ohroziť funkčnosť ústavného súdu. „Pýtam sa, môže byť záujmom alebo cieľom mať od marca nefunkčný ústavný súd a jeho plénum, ktoré môže prípadne rozhodovať aj o sťažnosti na priebeh parlamentných volieb? Dúfam, že je to len rečnícka otázka,“ povedal Pellegrini.
Na zmenu ústavy je potrebných najmenej 90 poslaneckých hlasov. Pellegrini dodal, že dôvod na zmenu postoja nevidí, pričom ústava znie a platí rovnako vo februári, v marci aj v apríli.
Ústavný súd rieši politiku, tvrdí časť jeho sudcov
Laššákovú a Mamojku ešte preveruje
Prezident kritizoval Ústavný súd nielen za to, že mu odmietol vyložiť ústavu, a teda rozsah jeho kompetencií. Vyčíta mu postup pri troch odmietnutých kandidátoch na sudcov. Ústne a písomné rozhodnutie o kandidátoch Eve Fulcovej, Jurajovi Sopoligovi a Miroslavovi Ďurišovi sa totiž líšia.
„Ústavný súd nemôže pôsobiť ako nedôveryhodná politická strana, ktorá raz povie jedno a potom urobí iné. Raz povie tak, inokedy naopak. Jedno vyhlási ako záväzné rozhodnutie, iné napíše,“ povedal Kiska.
Odmietnutie vyložiť Kiskovi jeho kompetencie kritizovali aj štyria sudcovia samotného ústavného súdu. Tí pripojili k rozhodnutiu odlišné stanoviská. „Nachádza sa v ňom príliš málo presvedčivej ústavnoprávnej argumentácie a naopak, neprimerane veľa politiky,“ napísal sudca Ladislav Orosz.
Ak by sa Kiskovi nepodaril dohodnúť s parlamentom, držať sa chce ústneho rozhodnutia ústavného súdu k trom odmietnutým kandidátom. Súd vtedy povedal, že prezident porušil ich práva na prístup k voleným funkciám. Chýbalo mu podrobné odôvodnenie, prečo sa tak pri každom rozhodol.
Takéto odôvodnenie už má Kiska pripravené. Zatiaľ s ním však čaká, pretože toto riešenie by podľa neho spôsobilo len ďalšie polemiky a neriešilo by samotný problém.
Na menovanie za ústavného sudca v súčasnosti čaká aj dvojica poslancov Smeru Jana Laššáková a Mojmír Mamojka. Kiska by si z nich mal vybrať jedného. K dvojici však zatiaľ povedal, že pri nich ešte overuje niektoré skutkové okolnosti.
„Beriem na vedomie vyhlásenie pána prezidenta a nebudem ho komentovať,“ reagovala Laššáková. Mamojka zatiaľ na otázky SME nereagoval.
Kiska môže mať problémy
Rozhodnutie Kisku odkladať menovanie nových sudcov na obdobie až po voľbách pritom vníma právnik pri dvojici Laššáková a Mamojka ako veľmi odvážne. Vo februári totiž končí funkčné obdobie ďalšieho zo sudcov ústavného súdu, tentoraz Ľubomíra Dobríka. Súd má už dnes neobsadené dve kreslá.
„Pri novej dvojici neexistujú ústavné problémy pri menovaní. Prezident sa pri odkladaní ich menovania môže dostať do problému, že neuplatňuje svoju menovaciu povinnosť,“ povedal pre SME právnik a bývalý ústavný sudca Ján Drgonec.
Pri obvineniach, že z prezidentovej strany ide o politicky motivované konanie, by sa podľa neho dalo uvažovať dokonca aj o obžalobe prezidenta za úmyselné nedodržiavanie ústavy. Prezident je totiž podľa ústavy povinný dbať o riadny chod ústavných orgánov. „Nasledovalo by plenárne rozhodovanie ústavného súdu,“ dodal Drgonec.
Práve na nečinnosť prezidenta už poukázal Pellegrini. Vyhlásil, že má obavy, či prezident napĺňa články ústavy, ktoré hovoria o jeho povinnostiach. Kiska však nepovedal, že o odmietnutých kandidátoch nerozhodne vôbec, ale „zatiaľ“. Ak by tak spravil ešte do marca, o rozhodnutí nemá s kým komunikovať, keďže parlament dovtedy už nezasadne.
Ak by sa pritom po voľbách podarilo presadiť zmenu ústavy, jej nové znenie by sa nemalo týkať kandidátov, ktorých Kiska už odmietol. Podľa Drgonca by totiž išlo o retroaktivitu nového právneho predpisu.
Kiska tak podľa neho bude zrejme musieť použiť pred súdom konkrétne a podrobné odôvodnenie odmietnutia trojice Fulcová, Sopoliga a Ďuriš. Nepredpokladá ani, že by sa novelizovaná ústava dala použiť pri dvojici Laššáková a Mamojka, o ktorej Kiska ešte nerozhodol. „Musela by to byť veľmi účelová zmena, aby sa do nej zmestilo všetko,“ myslí si Drgonec.
