Kiska chce po voľbách zmenu ústavy

Prezident označil Ústavný súd za nespôsobilý a neochotný. Poslancov Laššákovú ani Mamojku do volieb už za sudcov nevymenuje

Prezident Andrej Kiska sa chce dohodnúť na menovaní ústavných sudcov s parlamentom.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

BRATISLAVA. Po tom, čo prezident Andrej Kiska nepochodil s otázkou svojich kompetencií na ústavnom súde, chce tému riešiť s politickými stranami, ktoré sa dostanú do parlamentu po marcových voľbách. Chce s nimi uzavrieť patovú situáciu, ktorá nastala pri menovaní ústavných sudcov. Podľa jeho vlastných predstáv by sa mohla zmeniť aj ústava.

Vo štvrtok preto oznámil, že až do volieb už rozhodnutie o kandidátoch na ústavných sudcov neurobí. Hneď po voľbách však zvolá stretnutie s predstaviteľmi strán, kde sa chce pýtať na viaceré súvisiace otázky. „Pretože Ústavný súd odmietol moje podanie o výklad ústavy, tak akým spôsobom priamo v ústave zamedzíme tomu, aby v budúcnosti vznikali ústavné spory medzi národnou radou a prezidentom,“ avizoval prezident.

Nespôsobilý a neochotný

Kiska pritom podľa vlastných slov už aj má vlastnú predstavu o zmenách, ktoré by sa podľa neho dajú spraviť jednoducho.

Len minulý týždeň predstavil vlastný návrh ústavného zákona opozičný Most-Híd. Jeho predstavitelia na čele s exministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou hovoria o zvýšení počtu ústavných sudcov o dvoch a aj to, aby ich nemenoval už len prezident, ale aj Súdna rada a parlament. Kiska vo svojom príhovore spomenul, že návrh v týchto dňoch „zaznamenal“. Jeho obsah však nekomentoval.

K požiadavke na politické strany a národnú radu dohnal Kisku podľa jeho slov samotný ústavný súd. Ten označil za nespôsobilý a neochotný.

Zámer Kisku hľadať spoločné riešenie s politikmi by však pri vláde opätovne vedenej Smerom zrejme narazil. Strana Roberta Fica totiž vedie spor s Kiskom o menovanie sudcov už rok a pol. Šéf parlamentu Peter Pellegirini zo Smeru odmietol vypísať novú voľbu kandidátov na sudcov, o ktorú požiadal Kiska. Vyhlásil totiž, že Kiska už dostatočný počet kandidátov dostal a mal si z nich vybrať.

V reakcii na rozhodnutie prezidenta varoval, že sa tak môže ohroziť funkčnosť ústavného súdu. „Pýtam sa, môže byť záujmom alebo cieľom mať od marca nefunkčný ústavný súd a jeho plénum, ktoré môže prípadne rozhodovať aj o sťažnosti na priebeh parlamentných volieb? Dúfam, že je to len rečnícka otázka,“ povedal Pellegrini.

Na zmenu ústavy je potrebných najmenej 90 poslaneckých hlasov. Pellegrini dodal, že dôvod na zmenu postoja nevidí, pričom ústava znie a platí rovnako vo februári, v marci aj v apríli.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Ústavný súd rieši politiku, tvrdí časť jeho sudcov

Laššákovú a Mamojku ešte preveruje

Prezident kritizoval Ústavný súd nielen za to, že mu odmietol vyložiť ústavu, a teda rozsah jeho kompetencií. Vyčíta mu postup pri troch odmietnutých kandidátoch na sudcov. Ústne a písomné rozhodnutie o kandidátoch Eve Fulcovej, Jurajovi Sopoligovi a Miroslavovi Ďurišovi sa totiž líšia.

„Ústavný súd nemôže pôsobiť ako nedôveryhodná politická strana, ktorá raz povie jedno a potom urobí iné. Raz povie tak, inokedy naopak. Jedno vyhlási ako záväzné rozhodnutie, iné napíše,“ povedal Kiska.

Odmietnutie vyložiť Kiskovi jeho kompetencie kritizovali aj štyria sudcovia samotného ústavného súdu. Tí pripojili k rozhodnutiu odlišné stanoviská. „Nachádza sa v ňom príliš málo presvedčivej ústavnoprávnej argumentácie a naopak, neprimerane veľa politiky,“ napísal sudca Ladislav Orosz.

Ak by sa Kiskovi nepodaril dohodnúť s parlamentom, držať sa chce ústneho rozhodnutia ústavného súdu k trom odmietnutým kandidátom. Súd vtedy povedal, že prezident porušil ich práva na prístup k voleným funkciám. Chýbalo mu podrobné odôvodnenie, prečo sa tak pri každom rozhodol.

Takéto odôvodnenie už má Kiska pripravené. Zatiaľ s ním však čaká, pretože toto riešenie by podľa neho spôsobilo len ďalšie polemiky a neriešilo by samotný problém.

Na menovanie za ústavného sudca v súčasnosti čaká aj dvojica poslancov Smeru Jana Laššáková a Mojmír Mamojka. Kiska by si z nich mal vybrať jedného. K dvojici však zatiaľ povedal, že pri nich ešte overuje niektoré skutkové okolnosti.

„Beriem na vedomie vyhlásenie pána prezidenta a nebudem ho komentovať,“ reagovala Laššáková. Mamojka zatiaľ na otázky SME nereagoval.

Kiska môže mať problémy

Rozhodnutie Kisku odkladať menovanie nových sudcov na obdobie až po voľbách pritom vníma právnik pri dvojici Laššáková a Mamojka ako veľmi odvážne. Vo februári totiž končí funkčné obdobie ďalšieho zo sudcov ústavného súdu, tentoraz Ľubomíra Dobríka. Súd má už dnes neobsadené dve kreslá.

„Pri novej dvojici neexistujú ústavné problémy pri menovaní. Prezident sa pri odkladaní ich menovania môže dostať do problému, že neuplatňuje svoju menovaciu povinnosť,“ povedal pre SME právnik a bývalý ústavný sudca Ján Drgonec.

Pri obvineniach, že z prezidentovej strany ide o politicky motivované konanie, by sa podľa neho dalo uvažovať dokonca aj o obžalobe prezidenta za úmyselné nedodržiavanie ústavy. Prezident je totiž podľa ústavy povinný dbať o riadny chod ústavných orgánov. „Nasledovalo by plenárne rozhodovanie ústavného súdu,“ dodal Drgonec.

Práve na nečinnosť prezidenta už poukázal Pellegrini. Vyhlásil, že má obavy, či prezident napĺňa články ústavy, ktoré hovoria o jeho povinnostiach. Kiska však nepovedal, že o odmietnutých kandidátoch nerozhodne vôbec, ale „zatiaľ“. Ak by tak spravil ešte do marca, o rozhodnutí nemá s kým komunikovať, keďže parlament dovtedy už nezasadne.

Ak by sa pritom po voľbách podarilo presadiť zmenu ústavy, jej nové znenie by sa nemalo týkať kandidátov, ktorých Kiska už odmietol. Podľa Drgonca by totiž išlo o retroaktivitu nového právneho predpisu.

Kiska tak podľa neho bude zrejme   musieť  použiť pred súdom konkrétne a podrobné odôvodnenie odmietnutia trojice Fulcová, Sopoliga a Ďuriš. Nepredpokladá ani, že by sa novelizovaná ústava dala použiť pri dvojici Laššáková a Mamojka, o ktorej Kiska ešte nerozhodol. „Musela by to byť veľmi účelová zmena, aby sa do nej zmestilo všetko,“ myslí si Drgonec. 

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  4. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  5. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  6. Splnený sen
  7. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  8. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  9. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  10. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman
  1. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  2. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  3. Vysoká hra o súdne trovy
  4. Pozvánka na verejnú diskusiu o obnove Pisztoryho paláca
  5. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  6. Návšteva zo Southwestern University of Finance and Economics
  7. Medzinárodná letná škola EDGE 2017
  8. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  9. Ako na refinancovanie hypotéky
  10. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  1. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 12 328
  2. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 12 177
  3. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 4 188
  4. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 3 878
  5. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 2 932
  6. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 495
  7. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 1 884
  8. Splnený sen 1 809
  9. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 1 596
  10. Koniec štátnym príspevkom pre mladých 1 328

Téma: Daňová kauza prezidenta Kisku


Článok je zaradený aj do ďalších tém Andrej Kiska

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

O župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.

Neprehliadnite tiež

Domov

Eurofondy nedostal a kamarátom nechce byť zaviazaný

ROMAN ADAMEK od župy nič nechce. Je dôležité, aby všetci podnikatelia v cestovnom ruchu mali rovnakú štartovaciu čiaru, tvrdí.

Domov

O župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy až po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská. Miestnych najviac trápi práca, hoci v porovnaní so zvyškom krajiny jej majú dosť.

Domov

Ftáčnik neodmietol podporu od spojenca Kotlebovho hovorcu

Nezávislý kandidát Rastislav Blaško kandidoval v roku 2014 do europarlamentu na kandidátke strany neskoršieho Kotlebovho hovorcu.

Domov

Pravidlá o konflikte záujmov má zlepšiť Glváč, ktorý tají svoje prepojenie s Bašternákom

Šéfa klubu Smeru navrhol do komisie na prípravu nových zákonov Andrej Danko. O dôvodoch, ktoré opozícia nechápe, mlčí.