BRATISLAVA. Politici, ktorí sa zaviazali zmeniť právomoci Slovenskej poľovníckej komory, si neoverili informácie a stali sa úplatnými pre záujmy úzkej skupiny poľovníkov.
Tvrdí to Slovenská poľovnícka komora (SPK) vo svojej reakcii na piatkovú tlačovú konferenciu, kde Most-Híd, KDH, Obyčajní ľudia, SaS a Sieť podpísali memorandum pripravené Združením poľovníckych organizácií Hubert. SNS memorandum nepodpísala, chce o jeho tézach rokovať po voľbách.
V memorande žiadajú zrušenie povinného členstva v komore, zrušenie povinného predlžovania platnosti poľovných lístkov a zastavenie vyberania niektorých poplatkov.

„Tlačová beseda je opakujúca sa rétorika niekoľkých osôb s jedinou motiváciou – rozbiť už siedmy rok dobre fungujúcu organizáciu, prirodzene, bez akéhokoľvek návrhu na iné riešenie,“ píše sa v stanovisku komory. „Za predpokladu, že by aj nejaké riešenie mali, dávno ho mohli predložiť na najvyššom orgáne komory, na sneme, a ten by bol demokraticky hlasovaním rozhodol, akú má podporu.“
Namiesto toho, aby títo páni postupovali podľa stanov a získali si prirodzenú autoritu preukázanú výsledkami hlasovania, klamú verejnosť tvrdením, že zastupujú 99 percent poľovníkov. Dobre vedia, že keby sa postavili pred volených delegátov, zastupujúcich názory absolútnej väčšiny týchto poľovníkov, skončili by fiaskom. Výsledkom by bola anarchia, tvrdí komora.
„My tlmočíme názory absolútnej väčšiny slovenských poľovníkov. Nech je SPK dobrovoľná, a z večera do rána sa rozpadne,“ reagoval šéf združeniaHubert Peter Cagala. „My navrhujeme riešenie, no zo strany SPK nezáujem,“ povedal.

Transparentnosť
SPK je organizácia zriadená zo zákona a fungujúca podľa Stanov SPK a interných predpisov. V roku 2009, keď zo zákona vznikla, podporilo jej vznik 93 poslancov NR SR, čo znamená, že vznikla s podporou ústavnej väčšiny, upozorňuje komora.
„Je transparentnejšia a otvorenejšia ako mnoho podobných komôr. Funkcionári sú volení na obvodných aj celoslovenských úrovniach. Rozhoduje sa voľbou a hlasovaním v kolektívnych orgánoch, tak, ako vo všetkých samosprávach. Nie je to nič zvláštne ani nič netransparentné,“ píše komora.
Na všetkých úrovniach fungujú podľa komory volené dozorné rady a disciplinárne orgány – okrem ústredných orgánov v Bratislave aj v asi 60 obvodných poľovníckych komorách na Slovensku.
„Napriek tomu, že na snemoch komory, ktoré sa organizujú každý rok a na ktoré páni spoza chrbta pána Sulíka nechodia, doteraz nezaznela požiadavka na úpravu statusu komory. Len ústami minority, ktorá neakceptuje väčšinové rozhodovanie, sa šíria podobné hlasy o nefunkčnosti a netransparentnosti,“ píše komora.
Informácia , že na snemoch a konferenciách sa zverejňujú všetky informácie je podľa Cagalu povrchná. „SPK je povinná zverejňovať všetko, my Vás platíme, z našich členských príspevkov žijete tak máme právo na úplné informácie,“ povedal.

Prísny režim
Poľovníctvo je podľa komory vo vzťahu k prírodnému dedičstvu a občianskej spoločnosti veľmi zodpovedná činnosť, ku ktorej potrebujete špeciálnu odbornú spôsobilosť, odbornosť, vzdelanie, bezúhonnosť aj praktické zručnosti a schopnosti, aby bolo vykonávané v správnej a najmä pre spoločnosť bezpečnej podobe. To vyžaduje znalosti, schopnosti, vybavenie, osobnostné predpoklady. Nie je to obyčajné hobby alebo bežná voľnočasová aktivita ako napríklad rekreačný beh.
„Zasahovať do prírody by mali len vzdelaní a pripravení odborníci a v súlade s preneseným výkonom štátnej správy. To má zo zákona garantovať práve komora,“ píše sa v stanovisku.
Podľa komory aj toto môže byť dôvodom množstva kritiky na jej adresu, pretože niektorým režim, ktorý vyžaduje poriadok a disciplínu, nevyhovuje. „Dostávame toľko kritiky ako pozostatok minulých čias, keď sa mohol poľovníkom za krátky čas stať ktokoľvek a myslel si, že si môže robiť čokoľvek.“
Zákon na Ústavnom súde
Komora sa vo svojom stanovisku venuje aj opozičným poslancom, ktorí v júni 2014 dali zákon o poľovníctve na Ústavný súd.
„Tí istí poslanci, ktorí sa obrátili na Ústavný súd, čo je síce slobodné využitie ich práv, to mohli zadať aj svojim asistentom. Avšak toto ich rozhodnutie svedčí o tom, že konajú bez toho, aby si naštudovali organizáciu a systém fungovania podobných moderných organizácií vo vyspelej Európe,“ píše komora.
Určite by sa podľa nej boli dostali aj k informácii, kto vlastne žiadal vytvorenie komory na Slovensku. Že to boli poľovníci a občania, ktorí v roku 2003 v petičnej akcii vyzbierali vtedy rekordných 350-tisíc podpisov. Medzi siedmimi bodmi petície bola uvedená aj požiadavka tohto znenia: „Žiadame vytvorenie jednotnej poľovníckej organizácie ako garanta zachovania prírody, kultúrnych a historických hodnôt.“
„Petícia v r.2003 bola o úplne niečom inom, o poľ. organizácií, určite nie o SPK, podpisovali ju kto mohol, aj ja, aj moja rodina, aj chlapi v krčme, aj babky pri kostole...takže odvolávať sa na ňu je slabé,“ reagoval Cagala.
Zhodou okolností sú to takmer presne tí poslanci, ktorí svojimi návrhmi v parlamente vytrvalo presadzujú, aby sa bežný človek na vidieku nemohol dostať k výkonu práva poľovníctva z dôvodu, že nedokáže súperiť s bohatými občanmi pri verejných súťažiach o užívanie poľovného revíru, tvrdí komora.
Podľa nej títo politici chcú dosiahnuť, aby sa miestni ľudia na vidieku stali iba štatistami a v okolí svojich dedín, kde ich generácie vyrástli, chodili tak akurát na turistiku.
„Títo poslanci nie sú obyčajní ľudia, oni sú proti obyčajným ľudom. Aj v tomto prípade si páni poslanci neanalyzovali možné následky svojho konania, rovnako ako vtedy, keď predkladali svoje pozmeňovacie návrhy k zákonu o poľovníctve a kričali do médií, že čím viac niekto ponúkne, tým to bude transparentnejšie,“ píše komora.
Imrich Šuba z komory na záver dodal, že päť rokov odpovedá na tie isté otázky tej istej skupiny. „Odpoviem vám citáciou ich odpovede, keď som im navrhol, aby sa konečne spolupodieľali na činnosti, prípadne predkladali návrhy na zlepšenie činnosti SPK. Viete aká bola odpoveď? Že nechcú s nami spolupracovať, len to tu chcú celé rozbiť a potom budú spokojní.“
Komora vysvetľuje ako funguje
SPK sa člení na OPK – obvodné poľovnícke komory. Ročný rozpočet SPK je okolo 535 000 Eur. Snažíme sa vždy o vyrovnaný rozpočet. Rozpočet pripravuje ekonomická komisia a schvaľuje ho Prezídium SPK a následne Snem SPK. OPK majú svoje vlastné rozpočty. Veľká väčšina práce volených funkcionárov je vykonávaná dobrovoľne - bez nároku na odmenu alebo mzdu. Komora zo zákona zabezpečuje svoju činnosť v prvom rade z vlastných zdrojov.
Máme pocit, že naši kritici si myslia že bez finančných zdrojov môže existovať organizácia, ktorá pripraví každý rok na skúšky a vyskúša ........ záujemcov, zorganizuje ....... kynologických, .......... streleckých, ............. spoločenských podujatí, ......... chovateľských prehliadok.
Absolútnym základom je zabezpečenie finančných zdrojov pre každú organizáciu. My hľadáme nielen vnútorné zdroje ale aj alternatívne zdroje a snažíme sa o ich efektívne využitie na to čo nám ukladá zákon a naše vnútorné prepisy.
Aké činnosti vykonáva komora?
Podľa zákona 274/2009. Z.z o poľovníctve a § 42 vykonávame trinásť prenesených kompetencií štátnej správy. Organizujeme a riadime poľovníctvo na celom území SR, rovnako strelectvo, poľovnícku kynológiu, sokoliarstvo, chovateľské prehliadky, učíme a vzdelávame , pracujeme s laickou verejnosťou a najmä mládežou. Organizujeme ročne viac ako 400 rôznych podujatí. Pripravujeme konferencie, semináre, ale aj dobročinné akcie, vydávame odborné publikácie. Naši členovia sú členmi mnohých odborných komisií a poradných zborov.
Ako je to s ekonomikou?
Všetky informácie sú prerokovávané na našich zasadnutiach. Zorganizovali sme niekoľko seminárov na tému financovania poľovníckej samosprávy. Nemáme výročné správy lebo nie sme organizáciou štátnej správy, ale predkladáme správy o činnosti podľa jednotlivých oblastí najvyššiemu orgánu – snemu. poľovníctva, osvety, kynológie. Činnosť orgánov a organizačných zložiek kontroluje dozorná rada, ktorej zástupcovia sa zúčastňujú na zasadnutiach a pravidelne predkladajú správu o prevedených kontrolách našej každej činnosti.

Beata
Balogová
