BRATISLAVA. Podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini (Smer) bude mať väčšie kompetencie pri riadení, koordinácii a dohľade nad využívaním eurofondov.
Šéfovať bude novému úradu, ktorý má zastrešovať aj informatizáciu spoločnosti.
Počítajú s tým zmeny v zákone o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, čiže v takzvanom kompetenčnom zákone, ktorý dnes schválili poslanci Národnej rady SR.
Novela zákona sa prerokúvala v skrátenom legislatívnom konaní a účinná má byť od 1. júna.

Nový ústredný orgán štátnej správy
Právnou úpravou sa novo vymedzia kompetencie pre oblasti riadenia, koordinácie a dohľadu nad využívaním finančných prostriedkov z eurofondov, investícií a informatizácie.
Posilnené kompetencie bude vicepremiér pre investície vykonávať v rámci novovytvoreného ústredného orgánu štátnej správy.
"Výkon navrhovaných kompetencií vyžaduje, aby tieto boli centralizované na úrovni jediného subjektu s právnou subjektivitou, keďže doterajšia fragmentácia medzi viaceré subjekty neumožňuje dostatočne silnú koordinačnú úlohu a včasné dosahovanie stanovených cieľov," zdôvodňuje sa v návrhu.
Nová právna úprava prináša aj dočasnú možnosť pôsobenia troch štátnych tajomníkov na ministerstve, a to v prípade, ak jeden z nich je určený len na plnenie úloh súvisiacich s predsedníctvom Slovenska v Rade Európskej únie (EÚ).
Po novom má tiež pôsobnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v poskytovaní dotácií v oblasti ľudských práv prejsť od decembra tohto roka na Ministerstvo spravodlivosti SR.

Opozičná kritika
Samotné skrátené legislatívne konanie ku kompetenčnému zákonu kritizovali v rozprave viacerí opoziční poslanci.
Podľa nich novela nespĺňa podmienky na zrýchlený režim, keďže ten je možné využiť len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
K novele predložil opozičný poslanec za SaS Ondrej Dostál aj dva pozmeňujúce návrhy, ani jeden však plénum neodsúhlasilo.
V jednom z nich chcel napríklad stanoviť to, že funkcia tretieho štátneho tajomníka na ministerstve financií zanikne najneskôr dva mesiace po slovenskom predsedníctve v Rade EÚ.