Poznali ste sa s posádkou zrúteného vrtuľníka?
„Dozvedel som sa to dnes ráno o piatej, bol som v službe. Posádku vrtuľníka som poznal boli to skvelí chlapi. Doktorku Krajňákovou som poznal roky, je pre mňa ťažké hovoriť v minulom čase.
Stála pri zrode a bola hlavnou rozhodkyňou v najväčšej slovenskej súťaži záchranárov, preto ju poznali prakticky všetci záchranári na Slovensku a mnohí z Čiech. Vynikajúco odvádzala svoju prácu a starala sa aj o ďalšie vzdelávanie, bola veľmi obľúbená a angažovaná. Je to strata pre celú záchranársku obec. Bola to zlatá žena, keby som nebol ženatý, chcel by som ju za manželku.“

Zasahujú takéto udalosti celú komunitu záchranárov?
„Komunita záchranárov na Slovensku má okolo tritisíc ľudí. Stretávame na kongresoch, v škole, na urgentných príjmoch alebo súťažiach. Poznáme sa navzájom a takéto nešťastia sú veľmi osobné a dotýkajú sa všetkých. Na ich mieste mohol byť ktokoľvek z nás, mohli sme si vymeniť službu.“
Myslíte na možné riziko, keď ste v službe?
„Samozrejme, že na to nemyslím, keď idem do služby. Život záchranára je nepredvídateľný. Pred týždňom bola havária sanitky, kedy pacient zomrel a zdravotnícki záchranári našťastie prežili s drobnými zraneniami. Vletel im v 130-kilometrovoej rýchlosti do protismeru blázon na osobnom aute.
Nielen pri leteckej ale aj pozemnej záchrane ide častokrát o život. Záchranári v rámci zdravotníctva odvádzajú nadštandardnú prácu za podštandardné peniaze. Je to so záujmom a veľmi málo záchranárov zmení profesiu, bývajú jej verní až do dôchodku.“

Je možné takýmto nehodám zabrániť?
„Robíme všetko preto aby sa takéto veci nestávali. Keď učím záchranárov, tak vždy zdôrazňujem, že ich bezpečnosť je na prvom mieste. Pod tlakom okolností, keď je nahlásené napríklad bezvedomie dieťaťa alebo mladého človeka, máme tendenciu ísť na adresu veľmi rýchlo, agresívne vytláčať autá z cesty.
Ten psychický tlak, snaha prísť čo najskôr, je veľmi veľký. Ale človek musí racionálne tento tlak ustáť. Možno sa to pacientom, alebo príbuzným, ktorí čakajú zdá dlho, ale je rozhodne lepšie ak posádka príde o minútu neskôr ale príde živá a zdravá, akoby sa ponáhľali a neprídu nakoniec vôbec.“

Beata
Balogová
