BRATISLAVA. V priebehu štrnástich mesiacov sa na Slovensku stali dve tragické nehody záchranárskych vrtuľníkov.

Príčinu častých nehôd vidí jeden zo zakladateľov leteckej záchrannej služby ešte v bývalom Československu Jaroslav Pajdlhauser v nízkom počte letových hodín pilotov.
A ich príčinou je zle nastavený systém financovania vrtuľníkovej záchrannej služby.
Ministerstvo zdravotníctva aj letecká záchranná služba ATE Transport Europe to popierajú.
Pilot vrtuľníka: Lieta sa podstatne menej
Jedným z dôvodov, prečo došlo k tragédiám, je podľa neho to, že súčasní piloti vrtuľníkov leteckých záchranných služieb majú oveľa menej nalietané, ako mávali piloti ešte za Československa.

"Kedysi sme lietali 400 hodín ročne v jednom stredisku," vysvetľuje Pajdlhauser. Na základni boli dvaja piloti, čiže každý z nich podľa neho nalietal 200 letových hodín ročne.
V súčasnosti podľa pilota vrtuľníka sa na jednej základni nalieta ročne 150 letových hodín a na nich sa podieľajú až štyria piloti. Na jedného tak vychádza necelých 40 letových hodín ročne.
"Keď letíte dva- alebo trikrát za týždeň, tak je to o ničom," dodáva Pajdlhauser, ktorý sám nalietal na vrtuľníkoch desaťtisíc hodín.

Paušál verzus platba za letové hodiny
Príčinou nízkeho počtu letov sú podľa Pajdlhausera zle nastavené platby leteckým záchranným službám.
"Niekedy sme boli platení za letovú hodinu viac a mali sme len malý paušál za to, že tam (na základni, pozn. red.) stojí vrtuľník," vraví Pajdlhauser.
Dnes je podľa neho opačná situácia, keďže viac sa platí za paušál, dostupnosť stojaceho vrtuľníka, ako za jeho vzlietnutie.

Ministerstvo ani ATE nesúhlasia
S pilotom vrtuľníka nesúhlasí letecká záchranná služba ani ministerstvo zdravotníctva, ktoré reguluje poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti.
"Systém financovania Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby ani pomer pevnej mesačnej platby a platby za odlietané minúty nemá vplyv na počet odlietaných hodín," uviedla hovorkyňa leteckých záchranárov z Popradu Zuzana Hopjaková.
Lety na zásahy sa podľa nej vykonávajú na základe výzvy príslušného operačného strediska a platby za to uhrádzajú "v zmysle cenovej regulácie ministerstva zdravotníctva príslušné zdravotné poisťovne".
Pevná cena za prevádzkovanie jedného záchranárskeho vrtuľníku je 90-tisíc eur mesačne, uviedla hovorkyňa Stanislava Luptáková. K tejto sume sa podľa nej pripočítava cena dopravy. "Pevná cena dopravy vrtuľníkom za jednu letovú minútu je 37,50 eura," dodala.

Vraj sa lieta dosť
Piloti vrtuľníkov navyše podľa ministerstva nalietajú dostatok hodín a patria medzi najskúsenejších.
Aby sa pilot mohol stať veliteľom vrtulníka HEMS, musí mať podľa Luptákovej nalietaných tisíc letových hodín, z toho 20 v noci. Navyše musia piloti podľa nej raz za šesť mesiacov absolvovať preskúšania na rôznych typoch vrtuľníkov vo dne aj v noci.
"Nálet pilotov Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS) na Slovensku je porovnateľný s priemerom ročného náletu pilotov v rámci Európy," povedala hovorkyňa leteckých záchranárov z Popradu Zuzana Hopjaková.
"Z mojej skúsenosti viem, že ak človek nalieta sto hodín ročne, už z toho nejako zle nevychádza a je na tom celkom fajn. Okolo 400 hodín, to je už celkom dosť," reaguje na polemiku inštruktor pilotov vrtuľníkov Michal Raudenský z českej firmy Fly for Fun.

Piloti a ich teritórium
Ako ďalší možný dôvod pádov vrtuľníkov vidí Pajdlhauser to, že piloti leteckých záchraniek nepoznajú terén, v ktorom zasahujú, tak ako by mali.
"V tejto firme robia chybu, že piloti sa striedajú v jednotlivých strediskách. Raz je v Košiciach, raz v Žiline a potom v Poprade," hovorí o praxi v popradskej leteckej záchranke.
"Piloti Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby spravidla slúžia v jednom až vo dvoch strediskách VZZS, čo umožňuje detailne poznať terén, v ktorom pôsobia, a tiež umožňuje vzájomnú zastupiteľnosť v prípade potreby," reaguje na to Hopjaková.

Vrtuľník verzus sanitka
V neposlednom rade by podľa Pajdlhausera nemuselo dôjsť k tragédii pri Strelníkoch, keby k zranenému so zlomenou nohou nešiel vrtuľník, ale sanitka s inými záchrannými zložkami.
"Prevádzkovateľovi Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby neprináleží hodnotiť rozhodnutia operačného strediska o použití druhu dopravného prostriedku," reaguje na to Hopjaková.
"Mali sme nahlásené, že pacient spadol zo skaly približne z desiatich metrov, je v bezvedomí, chrčí, nereaguje a je to v ťažko dostupnom teréne. Na základe toho bol vyslaný vrtuľník, lebo toto je stav, keď sa vysiela vrtuľník," komentuje Pajdlhauserov názor hovorca operačného strediska Boris Chmel.

Beata
Balogová
