BRATISLAVA. V prípade, ak sa potvrdí, že Národná rada (NR) SR nenavrhne v krátkom čase nových kandidátov na ústavných sudcov, z titulu prezidenta SR požiadam oficiálne Benátsku komisiu o právny názor ohľadom situácie okolo voľby kandidátov a menovania sudcov Ústavného súdu SR.
Vyhlásil to v pondelok prezident SR Andrej Kiska po tom, čo prijal predsedu Benátskej komisie Rady Európy Gianniho Buquicchia, ktorý pricestoval na pracovnú návštevu Slovenska. Predsedu komisie prijal taktiež slovenský premiér Robert Fico (Smer).
Očakáva odporúčanie
"Od odpovedí Benátskej komisie na konkrétne otázky budem očakávať, že by nám na Slovensku mohli odporučiť, ako sa dostať zo situácie, v ktorej sme sa ocitli," zdôvodnil svoje rozhodnutie prezident, pričom dodal, že závery Benátskej komisie nie sú záväzné, ale môžu byť dobrým a užitočným návodom na riešenie súčasnej situácie.
"Mám záujem na tom, aby sme do budúcnosti odstránili právne aj politické pochybnosti a rozpory, do ktorých nás uvrhli niektoré rozhodnutia Ústavného súdu," konštatoval prezident vo svojom vyhlásení.
Prezident Kiska zdôvodnil taktiež to, prečo nepočká na výsledky nových konaní, ktoré sa začali pred Ústavným súdom.
"Pri všetkej úcte voči Ústavnému súdu ako inštitúcii, v tejto konkrétnej veci sa stal Ústavný súd a jeho rozhodnutia súčasťou problému. Máme tu rozhodnutia, ktoré sú vnútorne rozporné. Máme tu rozhodnutia, ktoré viacerí odborníci nazvali ako právne svojvoľné. Mali sme šancu, Ústavný súd mal šancu na môj podnet urobiť jediné právne čisté a presvedčivé riešenie - a to, aby plénum Ústavného súdu podalo záväzný výklad ústavy o menovacích právomociach prezidenta. Aby plénum Ústavného súdu týmto spôsobom zastavilo svojvoľné pokusy senátov prepisovať ústavu a vynášať súdy, ktoré sú za hranicou ich oprávnení. Tento môj návrh Ústavný súd ale odmietol," zdôraznil prezident.
Zreteľnejšie pravidlá
Podľa jeho slov mal aj parlament príležitosť, aby nastavil v tejto veci zreteľnejšie pravidlá.
"Postupne sa ale ukazuje, že vo vládnej koalícii momentálne nepanuje zhoda a nevidím ochotu v dohľadnom čase realizovať programové vyhlásenie v tejto časti," zdôvodnil svoje rozhodnutie prezident Kiska.
Parlament ponúkol prezidentovi kandidátov Evu Fulcovú, Juraja Sopoligu, Miroslava Ďuriša, Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku. Hlava štátu si však z nich nikoho nevybrala.
Keď v júli odmietol kandidátov, upozornil, že nároky na vynikajúcu odbornú úroveň, presvedčivosť a spoločenskú akceptovateľnosť ústavných sudcov vysoko prevyšujú bežné nároky na rozhodovanie všeobecných súdov a iných orgánov ochrany práv.
"Tieto nároky nemôžu spĺňať uchádzači, ktorí do svojho zvolenia za kandidátov napríklad neprejavili záujem o ústavné právo, ochranu ústavnosti a základných práv a slobôd, či už v profesionálnej praxi, alebo na akademickej pôde," skonštatoval vtedy Kiska.
Chýbajú traja sudcovia
Ústavný súd je v súčasnosti nekompletný, jeho 13-člennému plénu chýbajú traja sudcovia. Kiska ešte v roku 2014 nevymenoval troch ústavných sudcov zo šestice kandidátov, ktorú schválil parlament.
Na prestížny justičný post posunul sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali.
Ďalší post sa uvoľnil na konci februára, keď sa skončilo funkčné obdobie sudcu Ľubomíra Dobríka. Na toto miesto zvolila Národná rada SR dvoch kandidátov - poslancov vládneho Smeru Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú.
Tú navrhli stranícki kolegovia Anna Vitteková a Miroslav Číž, Mamojku prvý prodekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Mamojka je dekanom tejto fakulty.
Sú stále právoplatné
Predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková nebude komentovať obsah pondelňajšieho vyjadrenia prezidenta, ktoré sa týkalo vymenovania sudcov ústavného súdu. V stanovisku pre agentúru SITA ale upozornila, že sa k tejto problematike Ústavný súd SR už vyjadril v dvoch svojich rozhodnutiach.
Prvé zo 17. marca 2015 hovorí, že prezident porušil právo na prístup k voleným a iným funkciám kandidátov na sudcov ÚS SR Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša, keď žiadneho z nich za ústavného sudcu nevymenoval. Ústavný súd zrušil rozhodnutia prezidenta a prikázal, aby prezident znova konal a rozhodol.
Druhé vyjadrenie je z 28. októbra 2015, keď plénum uznesením odmietlo návrh prezidenta na začatie konania o výklad právomoci prezidenta v súvislosti s nevymenovaním kandidátov na sudcov ústavného súdu.
Prezident Kiska v podaní žiadal, aby plénum Ústavného súdu SR jasne, zrozumiteľne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdilo alebo vysvetlilo, či a akým spôsobom sa ústavné právomoci prezidenta – vrátane výkladu ústavných právomocí prezidenta, aký urobilo plénum ÚS vo veci Čentéš – vzťahujú na kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR.
Prezident chcel, aby plénum ÚS svojím rozhodnutím raz a navždy odstránilo možné pochybnosti, ktoré vyvolalo konanie o nevymenovaných kandidátoch pred dvoma senátmi Ústavného súdu SR.
Macejková ďalej uviedla, že obe rozhodnutia ústavného súdu sú "právoplatné, účinné, vykonateľné a záväzné pre všetkých účastníkov konania pred ústavným súdom vrátane pána prezidenta".
Ďalej odmietla Kiskove slová komentovať. "Vzhľadom na postavenie ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti a na môj sľub sudcu ústavného súdu musím byť vo vzťahu k ďalším vyjadreniam pána prezidenta napriek ich expresívnemu charakteru zdržanlivá, preto nebudem komentovať ďalší obsah jeho vystúpenia," dodala.
Danko: Z kandidátov si má Kiska vybrať, nie ich spochybňovať
Národná rada vyberá kandidátov na post ústavných sudcov a tieto nominácie posiela prezidentovi SR, ktorý má právo vybrať si. Toto právo však neznamená, že prezidentská kancelária bude nanovo posudzovať vhodnosť, resp. nevhodnosť kandidáta. Vyhlásil to predseda parlamentu Andrej Danko po tom, čo sa v pondelok stretol s predsedom Benátskej komisie Rady Európy Giannihom Buquicchiom.
Danko tiež vyhlásil, že prezidentovo právo vybrať si z kandidátov na ústavných sudcov tiež neznamená, že bude prezident spochybňovať podmienky výberu a kvalifikačné predpoklady kandidátov.
"Zároveň ešte stále nemáme stanovisko Ústavného súdu v tejto veci, ktoré v každom prípade budem rešpektovať,“ povedal Danko. Danko poskytol podľa Čižmárikovej predstaviteľom Benátskej komisie komplexnú informáciu o platnosti Ústavy SR v tejto téme. Zároveň NR SR informovala komisiu aj o tom, že v minulosti sa tiež uskutočnili opakované voľby ústavných sudcov, tie však boli "bez akýchkoľvek problémov".
"Aj táto voľba bola za rovnakých kritérií a platnej legislatívy," uvádza sa v Dankovom vyhlásení. Tvrdí, že národná rada je inštitúcia, ktorá má právo hodnotiť a preskúmať podmienky a vhodnosť jednotlivých kandidátov, preto dnes ubezpečila Buquicchia, že mu poskytne plnú súčinnosť pri riešení tohto problému. "Stanovisko Benátskej komisie Rady Európy môže prispieť svojou činnosťou k vyjasneniu určitých nezrovnalostí, pokiaľ zlyhá ústavný mechanizmus, v tejto otázke však ústavný súd koná,“ dodal Danko.
Benátska komisia
Benátska komisia je nezávislým poradným orgánom Rady Európy pre ústavnoprávne záležitosti. Orientuje sa na poradenstvo a pomoc pri zabezpečovaní súladu legislatívnych a inštitucionálnych štruktúr členských krajín s európskymi štandardami v oblasti demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Rada v rámci svojho mandátu podáva odborné stanoviská, pričom súčasťou jej práce je aj výskumná činnosť.
