BRATISLAVA. Lieky hradené z verejného zdravotného poistenia budú môcť vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií, nie distribučné firmy. Vyplýva to z novely zákona o liekoch, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Právna norma má riešiť chýbajúce lieky pre slovenských pacientov.
Závažný problém pre Slovákov
Len vlani sa zo Slovenska vyviezli lieky asi za 280 miliónov eur. Po novom preto budú môcť lieky hradené z verejného zdravotného poistenia vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií, nie distribučné firmy. Odhaduje sa, že asi 130 z nich lieky do lekární nedodávalo.
"Nedostupnosť niektorých liekov v Slovenskej republike je závažným problémom. Pacienti sa veľmi často nevedia dostať k svojim liekom, ktoré im boli predpísané ošetrujúcim lekárom. Často pritom ide o lieky, ktoré sú život zachraňujúce," upozornilo v návrhu ministerstvo.
V súčasnosti môže vývoz lieku v prípade nedostatku na domácom trhu zakázať Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Toto opatrenie sa nepáčilo Európskej komisii, ktorá preto začala voči Slovensku právne konanie. So zákazom vývozu už nová legislatíva nepočíta. Kritizované ustanovenie nahrádza nové, podľa ktorého budú môcť lieky vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií.
Distribučné firmy budú tak ako výrobcovia povinné dodávať lieky len do lekární. Pokiaľ ich budú chcieť dodať inej distribučnej firme, budú tak môcť urobiť len vtedy, ak lieky skončia v lekárni. Nové povinnosti dostanú aj lekárne. Po novom nebudú môcť receptové lieky odpredať komukoľvek.
Za hranice sa pred zmenou pravidiel vyváža viac liekov Čítajte Šéf rezortu Tomáš Drucker (nominant Smeru) už v máji pripustil, že problém s vývozom liekov zo Slovenska je významný. Lieky od nás často smerujú do krajín západnej Európy, kde je ich cena vyššia. Tie tak potom chýbajú pre slovenských pacientov.
Právna norma bude platiť od januára 2017, niektoré jej ustanovenia neskôr.
Ohrozené čerpanie z fondov
Prezident podpísal zákon z 21. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon z roku 2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Cieľom novely bolo odvrátiť možné súdne konanie, ktoré Slovensku hrozí pre nesprávne a neúplné prebratie európskej smernice o posudzovaní vplyvov na životného prostredie (EIA - Environmental Impact Assessment).
Nedostatočné zapracovanie tejto smernice EÚ totiž môže ohroziť čerpanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci operačných programov pre obdobie 2014 až 2020.
Dôležitým bodom novely je zavedenie povinnosti vykonať hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie pre hlbinné vrty.
Poslanci pre kritiku Európskej komisie zmenili zákon o EIA Čítajte Novela zdôrazňuje povinnosť navrhovateľa, aby okrem finančných, technických a iných vplyvov bral pri vyhodnocovaní viacerých variantov do úvahy "predovšetkým a hlavne" vplyvy na životné prostredie.
Slovenská legislatíva o EIA neobsahovala ani žiadne ustanovenie, aby boli verejnosti dostupné praktické informácie o prístupe k správnemu a súdnemu skúmaniu, zákon vynechal aj stanovenie požiadavky o informovaní verejnosti v súvislosti so záverečným stanoviskom, ktoré sa má vydať v EIA procese.
Novela zákona o EIA teraz zabezpečí, že verejnosť bude mať prístup k praktickým informáciám o správnom a súdnom konaní, ktoré budú zverejnené na webovom sídle. Novela tiež upravuje administratívno-správne postupy pre vydanie záverečného stanoviska tak, aby boli v súlade s európskou smernicou EIA.
Zriadenie kancelárie
Prezident podpísal aj vládny návrh novely zákona o súdoch z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd). Agentúru SITA o tom informoval Martin Lipták z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.
Novela zákona má podľa predkladateľov za cieľ po vzore iných tzv. obslužných útvarov zriadiť Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tá bude plniť úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Najvyššieho súdu SR.
Táto zmena oddeľuje organizačne a personálne riadenie výkonu súdnictva od správy súdov. Postavenie Kancelárie Najvyššieho súdu SR sa schválením novely zákona zmení. Parlament schválil vládnu novelu zákona o súdoch, ktorá predpokladá prechod pôsobnosti v oblasti správy najvyššieho súdu, s výnimkou personálnych vecí sudcov, z predsedu Najvyššieho súdu SR na Kanceláriu Najvyššieho súdu SR.
Schválením novely Najvyšší súd SR len dobieha stav, ktorý už platí napríklad v Kancelárii prezidenta SR, na Ústavnom súde SR či v Súdnej rade SR, kde verejný činiteľ nie je správcom štátneho majetku. Pozícia je v týchto prípadoch oddelená od správy majetku. Vládny návrh schválil parlament 25. októbra.
Pol promile alkoholu
Cyklisti budú mať od januára povolené minimálne množstvo alkoholu do hodnoty 0,5 promile, avšak len v zastavanom území obce a na cestičkách pre cyklistov. Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke z dielne koaličných poslancov Tibora Bastrnáka a Gábora Gála (obaja Most-Híd), ktorú podpísal prezident.
"Za porušenie sa nebude považovať, ak u cyklistu jazdiaceho v zastavanom území obce alebo po cestičke pre cyklistov množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou," uviedli poslanci.
Alkohol u cyklistov sa môže zvrhnúť, varuje odborník Čítajte Cyklistiku treba podľa nich podporovať. "Hoci aj na báze pozitívnej diskriminácie vo vzťahu k požitiu alkoholických nápojov. Pri podpore cyklistiky zo strany verejnej moci nemôže ísť len o vyznačenie alebo v lepšom prípade pri vybudovaní cyklotrás, ale musí tu byť aj o niečo viac," povedali Bastrnák a Gál.
Poukázali tiež, že koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme v hodnote 0,5 promile, resp. 0,24 mg/l, je koncentrácia etanolu v krvi, ktorú Európska komisia odporúča prijať členským štátom v rámci Stratégie Európskej únie na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu.
Ďalšie tri envirozákony
Svoj podpis dal Kiska pod zákon o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach, ktorým sa mení zákon o odpadoch. Cieľom bolo zabezpečiť do slovenskej legislatívy úplnú transpozíciu delegovanej smernice Európskej komisie, pokiaľ ide o zoznam obmedzovaných látok.
Kiska podpísal aj novelu zákona o odpadoch, ktorá taktiež odstraňuje nedostatočnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpade a zrušení určitých smerníc. Európska komisia totiž upozornila Slovenskú republiku na možné prípady nesúladu nového zákona o odpadoch a vykonávacích predpisov s rámcovou smernicou o odpade a požadovala zmenu právnych prepisov.
Podpis dostala aj novela vodného zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon o ochrane pred povodňami.
Má priniesť väčšiu transparentnosť
Zaviesť väčšiu transparentnosť do obchodov medzi štátom a firmami zo súkromného sektora. To bude od februára úloha nového zákona o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon) z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý tiež podpísal prezident.
Právna norma má pokrývať všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi. Firmy uchádzajúce sa o ne sa budú povinne registrovať v registri partnerov verejného sektora. Zároveň by mali zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.
Režim sa sprísni aj vo vzťahu k verejným funkcionárom. V registri budú uvedení nielen ako koneční užívatelia výhod, ale tiež ak figurujú kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre.
Nepravdivé údaje o nich môžu byť potrestané najprísnejšou pokutou - odobratím hospodárskeho prospechu alebo vylúčením štatutára. To hrozí aj v prípade konfliktu záujmov oprávnenej osoby a partnera verejného sektora.
Odkryť svoju vlastnícku štruktúru majú povinne aj tí, ktorí si v konkurze alebo reštrukturalizácii uplatňujú pohľadávku nad jeden milión eur voči subjektu, ktorý je alebo v posledných piatich rokoch bol zapísaný ako partner verejného sektora.
Povinnosť registrovať sa budú mať aj držitelia banských oprávnení, geologických oprávnení a aj osoby pôsobiace v citlivých oblastiach, ako sú podnikanie v energetike, výber mýta za užívanie vybraných úsekov ciest či správa výberu úhrad za diaľničné známky.
Zmeny v rozpočtových pravidlách
Medzi v stredu podpísané patrí aj novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Po novom tak ministerstvo financií nebude mať povinnosť zverejňovať návrh rozpočtu do 15. augusta, ale bude stačiť, keď ho predloží na rokovanie vlády tak, aby ho kabinet stihol schváliť a poslať do parlamentu do 15. októbra.
Zároveň novela umožní navyšovať príjmy nad úroveň aktuálnych daňových prognóz s tým, že ak tieto nadpríjmy potvrdí niektorá z nasledujúcich prognóz, budú sa môcť využiť. Návrh rozpočtu už nebude musieť prejsť ani medzirezortným pripomienkovým konaním.
Podľa novely sa tak upravuje navyšovanie príjmov rozpočtu verejnej správy napríklad počas jeho prerokúvania v parlamente a následné využívanie týchto dodatočných rozpočtových prostriedkov. V novele rezort financií okrem iného podmieňuje využitie dodatočných príjmov v rozpočte, s ktorými pôvodne daňová prognóza nepočítala, až ich potvrdením v niektorej z ďalších prognóz počas bežného roka.
V praxi by to znamenalo, že ak by aj poslanci navýšili príjmy rozpočtu, táto suma by sa mohla využiť iba v prípade, ak by analytici ministerstva financií potvrdili, že príjmy z daní a odvodov budú skutočne vyššie, ako sa pôvodne očakávalo.
Spomínaný postup kritizovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorej sa tým znižuje transparentnosť v rozpočtovom procese.
