BRATISLAVA. V záhrade na konci Devínskej Novej Vsi smerom k rieke Morave sedí na pikniku skupina ľudí v družnej debate. Sú práve Turíce, počas ktorých sa tu slávia hody.
Hodovníci majú zo záhrady výhľad na rozsiahle zelené lúky a pastviny, no hoci tu mnohí z nich žijú roky, ich noha na ne nikdy nevkročila.
Záhrada je na úrovni protitankových zátarás, ktoré blokujú prístupovú cestu k pastvinám. V nerušenom výhľade na krajinu ľuďom bránia stĺpy, vzdialené asi meter od plota záhrady. Vinú sa po nich drôty a sú na nich umiestnené svetlice. Stačí, ak do nich narazí počas letu vták alebo nejaké malé zviera a svetlica vyletí.
Za stĺpmi sa tiahne prvý ostnatý plot, ktorý je vysoký asi tri metre. Za ním nasleduje ďalší. Potom už tečie Morava, za ktorou leží Rakúsko.
„Presunuli sme sa vtedy do záhrad, lebo na návštevu k nám prišlo veľa priateľov a bolo u nás tesno. Ani sme sa nenazdali a už boli pri nás pohraničníci aj so psom. Kontrolovali, kto sme, či tu bývame, pýtali doklady,“ spomína Alexej Zlocha (71) z Devínskej Novej Vsi.
Z tejto bratislavskej mestskej časti sa ľudia dnes dostanú do Rakúska cez Most slobody pešo za niekoľko minút. Ešte pred 27 rokmi to však pre nich bola nepredstaviteľná vzdialenosť.
Od "skazeného Západu" ich oddeľovala železná opona, ktorá bola v komunistickom režime symbolom neslobody.
Múry a ploty Čítajte Územie nikoho
Výbuchy svetlíc či streľba budili občas Alexeja Zlochu zo spánku. Obyvateľom v pohraničných obciach sa to stávalo často.
