Dostať sa počas socializmu za hranice bolo zdĺhavé a drahé. Kto sa zo štátu nevedel dostať legálne, skúšal to inak. V slame v nákladnom aute prevážajúcom kone alebo medzi kmeňmi stromov vezenými na predaj na Západ.
Musel si pri tom dávať pozor na udavačov, hovorí dokumentaristka Ústavu pamäti národa Emília Pastvová. Sama má s nimi skúsenosti, kedže strávila štyri mesiace v socialistickom väzení.
Čo musel absolvovať človek na to, aby mohol ísť do zahraničia?
„Niekedy to bolo voľnejšie, inokedy menej, ale zásady boli vždy rovnaké. Človek požiadal oddelenie pasov a víz o vydanie vycestovacích doložiek. Takisto si podal žiadosť do banky na devízový prísľub a keď ho dostal, tak prišlo kádrovanie.Tí, ktorí boli zamestnaní, potrebovali povolenie od zamestnávateľa.
Vo veľkej väčšine podnikov mali špeciálneho pracovníka, ktorý schvaľoval služobné cesty do kapitalistického zahraničia. Títo pracovníci boli školení pracovníkmi ŠtB.
Tí ich aj upozornili na aktuálne zmeny. Napríklad, keď sa zistilo, že všetci si vybavujú devízové prísľuby do Juhoslávie, lebo odtiaľ sa ľahšie uteká, tak ich pracovníci ŠtB na to upozornili. Zároveň požiadali oddelenie pasov a víz o vydanie vycestovacích doložiek.“
Múry a ploty Čítajte Ako dlho to trvalo?
„Na jar sa dávala do banky žiadosť o devízový prísľub a banka o tom rozhodovala niekedy v apríli - máji. Potom ešte bolo treba vybaviť víza na príslušnej ambasáde.“
Na hraniciach už ľudia nemali problém?
„Stačilo podozrenie, že daný človek chce ujsť, a už ho zastavili na hraniciach. Napríklad, sused vám závidel, nahlásil vás na polícii a na hraniciach vás už nepustili, hoci ste mali všetky papiere vybavené.
Popri tom vás prehľadali. Nebolo to príjemné a ľudí pri tom vyzliekali donaha. Ďalší problém bol, ak mal človek so sebou diplom alebo nejaké valuty. Považovalo sa to za hospodársku kriminalitu.“
Budila ho streľba aj svetlice. Žil vedľa ostnatého drôtu, jeho deti ho prestrihávali Čítajte Kto si to mohol dovoliť?
„Bežný človek si nenašetril ani na cestu do Juhoslávie. Väčšinou tam cestovali ľudia, ktorí už nikoho v zahraničí mali, pracovali načierno či na dva úväzky, alebo to boli nejakí priekupníci.“
