BRATISLAVA. Nie je to ani rok, čo verejnosť pobúrilo video z drastického odobratia malého chlapca Marca súdnym úradníkom uprostred vyučovania. Situácií, keď sa súdy nepýtajú detí na ich názory a nevypočujú ich, hoci o nich rozhodujú, je pritom oveľa viac. Opačný postup je podľa ombudsmanky Jany Dubovcovej dokonca skôr výnimkou.
Deje sa tak už pri umiestňovaní detí do reedukačných či resocializačných zariadení. V prípade zariadenia Čistý deň, v ktorom zamestnanci údajne zneužívali svoje chovankyne, deti dokonca ani nevyšetrili, hoci sa mali liečiť z rôznych závislostí.
„Z mojich zistení vyplynulo, že niektoré z detí, ktoré boli do zariadenia Čistý deň umiestnené rozhodnutím súdu, žiaľ, neboli predtým diagnostikované ako závislé, a už vôbec neprešli potrebnou detoxikáciou," upozornila Dubovcová.
Na odobratie detí tak stačilo podozrenie rodičov, že ich potomok experimentuje s drogami, ktoré potvrdil kurátor. Vynechanie psychiatrického vyšetrenia potvrdili ombudsmanke aj dvaja bývalí chovanci Čistého dňa.
Deťom v zariadeniach chýbala nielen riadna diagnostika, ale aj predošlá liečba a detoxikácia. Na jedno ani druhé podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva Ľubomíra Okruhlicu resocializačné zariadenia nemajú podmienky ani prostriedky. A ani by ju nemali robiť.
"Ľudia, ktorí ešte nie sú čistí od drog, nepatria do resocializácie. Tí potrebujú ešte niekoľkotýždňové medicínske sledovanie a to najmä v prípade mladistvých," zdôraznil Okruhlica.
Ministerstvo práce sa bráni, že tieto problémy začalo riešiť už po vypuknutí kauzy Čistý deň. Podobné situácie však pripisuje aj súdom, ktoré rozhodujú o umiestnení detí.
„Táto problematika už je diskutovaná priamo s rezortom zdravotníctva, spravodlivosti a zástupcami resocializačných stredísk,“ zhrnul hovorca Michal Stuška.

Rozhodnutia „od stola“
O Čistom dni ešte nerozhodli
Na rozhodnutie o odobratí či ponechaní akreditácie stále čaká resocializačné zariadenie Čistý deň, v ktorom zamestnanci údajne zneužívali chovankyne.
Aj keď podozrenia už potvrdil poslanecký prieskum, ministerstvo zatiaľ čaká.
„Ministerstvo práce na základe vecnej aj právnej zložitosti situácie využilo proces správneho práva a dočasne prerušilo konanie o zrušení akreditácie, pretože neexistuje dostatok jednoznačných dôvodov na relevantné závery,“ povedal hovorca rezortu Michal Stuška.
O pomoc rezortu požiadal Generálnu prokuratúru, ktorá však ešte neuzavrela dokazovanie.
Až následne bude teda možné konanie o zrušenie akreditácie uzavrieť.
Dovtedy ostáva Čistý deň podľa Stušku pod dlhodobým dohľadom a kontrolou.
Na chyby úradníkov poukazuje Dubovcová v najnovšej mimoriadnej správe o ochrane práv detí. Poslancov parlamentu žiada, aby ju prerokovali už na najbližšej schôdzi, ktorá začne koncom mesiaca. Chyby, na ktoré natrafila, sú totiž podľa nej systémového charakteru a týkajú sa veľkého počtu detí.
Ministerstvo práce hovorí, že správu ešte nevidelo, no je pripravené o nej diskutovať.
O skúsenostiach s rozhodovaním „od stola“ opísaných Dubovcovou hovorí aj sociálna poradkyňa a bývala šéfka bratislavského úradu práce Ida Želinská. „Situáciu dieťaťa to celé môže ešte viac zhoršiť. Dieťa potrebuje už od najmenšieho veku mať pocit, že sú tu nejaké pravidlá a že sa môže vyjadriť k tomu, čo prežíva a čo sa s ním deje,“ povedala.
Zásadu dodržiavať tieto princípy je zakomponovaná aj v medzinárodných predpisoch, ku ktorým sa Slovensko hlási, napríklad aj v Dohovore o právach dieťaťa. Problém je však s ich napĺňaním.
Keď rodičia žiadajú pre svoje dieťa umiestnenie do resocializačného zariadenia aj bez posudku o závislosti či bez liečby, neuvedomujú si podľa Želinskej dôsledky. „Sú zúfalí a na úrady sa obracajú preto, lebo od nich očakávajú pomoc. Práve preto by sa ich ml ujať niekto s príčetným pohľadom i odstupom,“ dodala.
Rovnako ako o zaraďovaní do resocializačných zariadení to podľa nej platí aj o presúvaní detí z detských domovov do polepšovní. Aj to sa často riadi len písomnými posudkami a bez toho, aby sa pracovníci úradov s deťmi, ktorých sa to týka, stretli.
Ústredie práce hovorí, že konečné slovo má vždy súd, ktorý zvažuje aj všetky dôkazy. Očakávania od toho, čo by malo pred umiestnením dieťaťa do polepšovne predchádzať, však podľa neho treba zreálniť. „Pri týchto úvahách treba brať do úvahy možnosti liečby či existenciu zariadení alebo iných kapacít, v ktorých by liečba a detoxikácia maloletých prebiehala,“ povedala hovorkyňa ústredia Jana Lukáčová.

Zodpovedný sám sebe
K porušovaniu práv a záujmov detí dochádza podľa Dubovcovej nielen pre obchádzanie predpisov, ale s niektorými ráta už priamo zákon. Za príklad dáva to, že súčasná legislatíva umožňuje profesionálnemu rodičovi, ktorý je zároveň aj riaditeľom detského domova, udeliť si výnimku, na základe ktorej sám sebe zverí do starostlivosti neobmedzený počet detí aj vo veku do jedného roka.
"To je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. V rozpore s najlepším záujmom dieťaťa je aj to, že v takýchto prípadoch za kvalitu poskytovanej starostlivosti zodpovedá profesionálny rodič riaditeľovi detského domova, teda sám sebe," dodala ombudsmanka.
Zároveň poukázala na problémy, s ktorými sa stretávajú detské domovy. Medzi tie totiž úrady často neprerozdeľujú najmenšie deti do jedného roka rovnomerne. V jednom prípade sa tak stalo, že na jednu profesionálnu matku spolupracujúcu s detským domovom pripadali naraz aj štyri deti do jedného roka.
„Takáto situácia je zlá a pre dieťa horšia, ako keby žilo v skupine,“ pripája sa Želinská. Profesionálne rodiny totiž podľa nej majú simulovať bežné rodiny a ich prostredie, no pri tomto prístupe to podľa nej nie je možné kvalitne.
Aj pri skupinách v detských domovoch totiž platí, že na šesť až osem detí pripadá päť ľudí a ďalší pomocný personál.

Beata
Balogová
