Rozprávame sa krátko potom, ako Ústavný súd odobril zrušenie Mečiarových amnestií. Ako trávite dnešný deň?
„Od rána som mal zapnuté všetky masovokomunikačné prostriedky a očakával som verdikt Ústavného súdu.“

Očakávali ste, že Ústavný súd amnestie nakoniec zruší?
„Veľmi som tomu neveril, ale teraz som veľmi milo prekvapený.“
Čo hovoríte na rozhodnutie súdu, ktoré asi nebolo veľmi očakávané?
„Asi to nebolo očakávané, ale asi rozhodol v medziach zákona, v medziach ústavných možností. Myslím, že poslanci to dobre prepracovali, keď to prešlo. Teraz už iba dokázať, že skutok sa stal.“
Teraz by mali v kauze konať súdy. Ak vás súd predvolá vypovedať v tejto kauze, budete vypovedať tak, ako na začiatku?
„Samozrejme, že prídem vypovedať. Aj keď doteraz som bol už skeptický, že nikdy už žiadny súd nebude ani nič podobné. Ale, samozrejme, že spravím to čo treba.“
Neočakávate, že v tejto veci by mohol byť na vás vyvíjaný nejaký nátlak?
„To ukáže čas, ale neverím tomu, že by niekto vyvíjal nátlak. Myslím si, že je nás viac , ktorí sme už vypovedali v tejto kauze.“

Boli ste aj v kontakte s niektorými ľuďmi, ktorí v kauze vystupovali?
„Nie, nebol som. Možno som v Bratislave stretol niektorých kolegov z SIS, ale iba sme sa pozdravili.“
V súvislosti s dianím okolo amnestií ste sa stali objektom veľkého záujmu médií. Akým spôsobom to poznačilo váš predchádzajúci život?
„Musel som zmeniť telefónne číslo, pretože novinári si ho odovzdávali jeden druhému a telefón zvonil neustále. Tiež ma teraz veľmi veľa ľudí poznáva, ďakuje a drží mi palce.“
Znamená to, že reakcie ľudí sú väčšinou pozitívne?
„Musím povedať, že odvtedy som sa ešte nestretol s negatívnou reakciou.“

Rozhodnutie Ústavného súdu prišlo po takmer 20 rokoch. Za ten čas ste sa museli skrývať v zahraničí, doteraz nežijete na Slovensku. Myslíte, že to po tých rokoch malo zmysel?
„Myslím, že dnešný deň tomu dal zmysel. Aj keď to trvalo veľmi dlho.“
Trváte na tom, že za únosom prezidentovho syna bola Slovenská informačná služba?
„Áno, Slovenská informačná služba sa podieľala na únose.“

Beata
Balogová
