BRATISLAVA. Pokus vysloviť ministrovi či premiérovi nedôveru v parlamente znamená takmer automaticky neúspech. Opozícia sa za uplynulý rok a pol poskúšala zosadiť ministra vnútra Roberta Kaliňáka, premiéra Roberta Fica a raz sa už pokúšala odvolať aj ministra práce Jána Richtera (všetci Smer).
Koalícia zakaždým svojich ľudí po dlhej rozprave podržala. Nedôveru musí vysloviť nadpolovičná väčšina všetkých poslancov a bez toho, aby sa pridal niekto z väčšinovej koalície, je úspech takýchto hlasovaní nemožný.
Nedôveru ministrovi sa podarilo vysloviť zatiaľ raz. V roku 1993 parlament zosadil ministra zdravotníctva Viliama Soboňu z HZDS aj vďaka hlasom niektorých koaličných poslancov.
Okrem toho v parlamente dvakrát padli vlády Vladimír Mečiara z HZDS a raz vláda Ivety Radičovej z SDKÚ.

Dôležitý inštitút
Aj keď už vyše 23 rokov parlament žiadnemu jednotlivému členovi vlády nedôveru nevyslovil, politológ Grigorij Mesežnikov si nemyslí, že pokusy opozície sú zbytočné. Hovorí, že hlasovania využíva vo svoj politický prospech, hoci úspešné sú málokedy.
„To, že pri pomere síl v parlamente je väčšina v prospech vlády, je celkom logické. Ale je to ústavný inštitút a treba brať do úvahy aj fakt, že koalícia nemá k dispozícii väčšinu vždy,“ hovorí Mesežnikov. Napríklad ku koncu druhej Dzurindovej vlády koalícia už nemala zaviazanú väčšinu poslancov. Napriek tomu jej však v parlamente žiadneho ministra neodvolali.
Politológ pokusy vníma skôr ako možnosť predložiť ministrovi účet za jeho činnosť. Napríklad posledné Richterovo odvolávanie trvalo 16 hodín, keď chcel parlament v roku 2014 odvolať premiéra Fica, trvalo to s prestávkami tri dni.
“Reálny dosah je aj v tom, že hlasovanie má vplyv na to, ako sa vyvíja situácia. Napríklad dnes to vnáša nervozitu do koalície a posilňuje to súťaž medzi koalíciou a opozíciou.
„
V marci za Richterov pád hlasovalo len 50 poslancov, napríklad v roku 2015 pri vyslovovaní nedôvery ministrovi školstva za Smer Jurajovi Draxlerovi za jeho odvolanie hlasovalo len 35 poslancov.
Pri odvolávaní Fica sa minulý rok ani na trikrát nepodarilo otvoriť schôdzu. Musí sa prezentovať 76 poslancov, a koalícia ich dodala len toľko, aby musela sedieť v pléne celá opozícia, čo sa nestalo. Ide o Ficov obľúbený politický trik.
Vytvoriť napätie
Hlasovanie o nedôvere má podľa Mesežnikova aj dlhodobý dosah. Primárnym cieľom nemusí byť odvolať ministra, ale vytvoriť napätie v koalícii.
„Reálny dosah je aj v tom, že hlasovanie má vplyv na to, ako sa vyvíja situácia. Napríklad dnes to vnáša nervozitu do koalície a posilňuje to súťaž medzi koalíciou a opozíciou,“ vysvetľuje Mesežnikov. Práve hlasovanie o nedôvere Richterovi je do veľkej miery dôvodom, prečo pokračuje kríza v koalícii.

Krátko po tom, ako sa zdalo, že problémy v koalícii po odvolaní ministra školstva za SNS Petra Plavčana sú už preč, ďalšiu roztržku spôsobilo práve váhanie SNS pri pokuse odvolať ministra práce za Smer.
„Ak by to bol úplne bezvýznamný mechanizmus, dnes by to až do takéhoto štádia nedošlo. Myslím si, že to je prirodzená súčasť demokracie,“ hovorí Mesežnikov. Je to aj priestor pre opozíciu, aby poukázala na rôzne nezrovnalosti na ministerstvách.
Mesežnikov hovorí, že keď sa hovorí o odvolaní ministra, vždy to priťahuje väčšiu pozornosť verejnosti aj médií.

Beata
Balogová
