BRATISLAVA. Pred malou, nenápadnou budovou v bratislavskej Petržalke sa už za tmy o 5.30 ráno tvorí dlhý rad. Niektorí práve prišli, iní čakajú už od neskorého večera. Sedia alebo ležia na rozložených karimatkách a dekách, združujú sa v skupinách, zatiaľ čo jeden stráži, druhý spí.
V budove bývalej škôlky na Hrobákovej ulici sídli cudzinecká polícia. Čakajúú tu cudzinci z rôznych kútov sveta, ktorí na Slovensko prišli alebo tu už nejaký čas žijú a chcú si vybaviť či predĺžiť svoje víza.

Na polícii však nie je dostatok pracovníkov, ktorí by vedeli spracovať všetky požiadavky.
Navyše tam neexistuje efektívny systém vytvorenia poradovníka. Číslo v poradí ešte nemusí znamenať, že sa človek dostane aj k policajtom.
Mike a Stephanie Edsall sú z Ameriky, obaja učia na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa v Bratislave.
V minulosti žiadali o predĺženie pracovného pobytu, ale Mikovi nevyhotovili pracovné povolenie na čas. Niekoľkohodinové vyčkávanie od skorého rána až do konca pracovného času nestačilo.
Deň pred exspiráciou pracovných víz museli odísť zo schengenského priestoru a nedobrovoľne tak strávili tri mesiace s rodinou v Austrálií. „Pre školu to znamenalo neustále nachádzať suplovacích učiteľov na tri mesiace,“ hovorí Dušan Jaura, riaditeľ bilingválneho gymnázia.
Nová učiteľka, staré problémy
Podobný osud môže teraz čakať Amečianku Mirandu Cramer, ktorá je medzi učiteľmi na bilingválnom gymnáziu nováčik. V piatok sa postavila pred budovu cudzineckej polície piaty raz. Na oficiálny poradovník polície sa pokúša dostať už druhú noc.
Prišla vo štvrtok popoludní, hneď po školskom vyučovaní a už pred ňou stálo 13 ľudí. Pretože systém registrovania cudzincov je nefunkčný, niekto sa predbieha, iní zas čakajú aj za svojich známych, nedá sa naň spoliehať. Väčšina ľudí, poučených z minulých rokov, rovnako ako Miranda tak čaká aj deň dopredu, aby boli medzi prvými, ktorých vpustia dnu.
„Nič od toho nečakajte, toto sa len zhoršuje,“ reaguje na zástup študentov, ktorí prišli vyjadriť solidaritu k učiteľke Cramerovej, Ukrajinka, ktorá na Slovensku žije a pracuje. Dnes na cudzineckej polícii čakala s manželom, ktorý si musel obnoviť víza. „Vy ste možno v Európskej únii, ale už aj u nás na Ukrajine si vieme vybaviť víza elektronicky,“ dodáva. Napätie v rade rastie, ľudia sa začínajú predbiehať.
Cudzinecká polícia na Slovensku nemá ani svoju oficiálnu webovú stránku, informácie s kontaktmi sú len na stránke ministerstva vnútra. Elektronický systém neexistuje.
Problém nevidia
Na problém s cudzincami, ktorí prespávali pred políciou, upozornil denník SME už v roku 2014. Už vtedy sa polícia musela vyrovnať s neoficiálnymi poradovníkmi.
Dnes ich neeviduje. „ Neoficiálne poradovníky neexistujú. Policajti OCP PZ Bratislava pravidelne v noci kontrolujú počet čakajúcich na stránkovom pracovisku Hrobákova 44 aj 42, kde ráno o 7.00 hod. predstránkovým pracoviskom Hrobákova 44 čaká približne 50 klientov,“ povedal pre SME hovorca policajného prezídia Martin Wäldl.
Cudzinci majú podľa vlastných slov problém aj s tým, že pracovníci polície s nimi nekomunikujú po anglicky. Brazílčanka, pracujúca už tretí rok na Slovensku, si preto v piatok so sebou zobrala aj tlmočníka. Či sa však dostane na poradovník ráno, ešte ani sama nevie.
Dvere budovy sa postupne otvárajú a dnu sa tlačia prví ľudia. Miranda je pri dverách a vyzerá to tak, že dnes je konečne jej šťastný deň.
Nová budova
Ministerstvo vnútra už od roku 2014 sľubuje novú budovu pre cudzineckú políciu, s lepším administratívnym systémom. Jej lokalita má byť však v nedostupnom mieste – vo Vajnoroch na Regrútskej ulici, kde sídlila bývala vojenská ubytovňa.
Miesto je izolované od obytnej časti Vajnor, nachádza sa v poliach. Ak sa však štátu podarí vyriešiť nefunkčný systém, kde prevláda nedostatok administratívnych pracovníkov na dopyt po pracovnom povolení pomocou novej adresy, stále nie je isté, či bude lokalita spĺňať ideály cudzincov a či sa štát rozhodne čiastočne zdigitalizovať vízový proces.
Článok vznikol v spolupráci so študentským magazínom Heyou! Autorka je študentkou bilingválnehio gymnázia C.S. Lewisa.
Autor: Michaela Weberová

Beata
Balogová
