„Mám vážne výhrady proti štýlu a etike politickej práce pána Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia a proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v politickom živote.“
V sále starej budovy Národnej rady na bratislavskom Župnom námestí sa ozval potlesk, prevažne opozičných poslancov. Prezident Michal Kováč pokračoval v prednese historicky prvej správy o stave republiky.
SME 30 rokov Slovenska
Tento text je súčasťou projektu SME 30 rokov Slovenska. Všetky texty o míľnikoch slovenskej histórie nájdete v tomto rozcestníku, alebo si môžete otvoriť interaktívnu verziu: SME 30 rokov Slovenska.
„Pán premiér nie je ochotný partnersky spolupracovať a viesť korektný dialóg, nedokáže zjednocovať rôznorodé zoskupenia občanov a znásobovať politickú energiu štátu. Vzhľadom na jeho podozrievavosť je schopný spolupracovať iba ľuďmi, ktorí sú mu nejako zaviazaní. Pán Mečiar nepotrebuje radcov, spolutvorcov, oponentov, ale iba pomocníkov pri realizácii svojich zámerov,“ zaznelo v jednom z mnohých ďalších tvrdení."
Rok 1994: Naše komplexy musel riešiť Satan, keď sme šli na prvú olympiádu Čítajte Bol 9. marec 1994, od vzniku samostatného Slovenska uplynulo 433 dní. Úradujúci Vladimír Mečiar a jeho HZDS sa stále výraznejšie odkláňali od demokratických prísľubov Nežnej revolúcie. Systematicky napĺňal to, čo zhmotnil v známom prejave zo Zlatej Idky ešte z novembra 1993.
„Takže robte všetko preto, aby sme v ´94 zase vyhrali. A ak by sme, nedajbože, museli ísť do predčasných volieb, tak aby sme boli takí silní, že to prevalcujeme všetko. Tam už sme potom rozhodnutí aj vo vláde čo sme, aj všetci ostatní, je nám to už proste jedno, my sme už bití ako žito za pozitívnu robotu, že to prevalcujeme, nech sa deje vôľa božia, že sa toho dopustíme tak, že sa potom budú všetci diviť,“ vyhlásil vtedy Mečiar.
Kováč, ktorého do funkcie prezidenta zvolili tiež z radov HZDS, si napokon povedal, že nebude ďalej mlčať. Jeho vzťahy s Mečiarom už dávnejšie neboli ideálne, ale svojím vystúpením si ho nadobro pohneval. A zmenil tým nielen osud vlastnej rodiny, ale aj ďalší vývoj Slovenska.
Druhá vláda Vladimíra Mečiara dva dni po správe o stave republiky padla. Parlament jej aj hlasmi odídencov z hnutia vyslovil nedôveru.
Rozdelená krajina
Na Novom moste v Bratislave stáli autobusy. Staré bordové harmonikové Ikarusy. Päť či šesť za sebou, ľudia uväznení dnu, okná sa zahmlievali, bolo chladno, nervozita rástla. „Prečo stojíte, zmeškáme vlak,“ kričala na šoféra staršia žena v autobuse 43. „Odvolali nám Mečiara, protestujeme,“ znela stručná odpoveď.
Už krátko po tom, ako HZDS odišlo do vynútenej opozície, začali vychádzať najavo dôsledky jeho štýlu vládnutia. Rozdané milióny na odmenách blízkym, neoprávnené čerpanie miliónov na ministerstvách, sprivatizované podniky v poslednej chvíli podpismi zo dňa, keď parlament len hlasoval o odvolaní.
